Transakčná daň mohla byť už od 1. mája zrušená, avšak aj tí koaliční politici, ktorí ju kritizujú, sa zachovali alibisticky a hlasovali proti návrhu Progresívneho Slovenska (PS) na jej zrušenie. Upozornil na to podpredseda PS a člen Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Michal Truban.
„Náš tlak na koalíciu má však aj tak zmysel. Andrej Danko by dnes nenavrhoval aspoň obmedzenie tejto hlúpej dane, a nedištancovalo by sa od nej stále viac koaličných politikov, ak by sme stále nepripomínali škody, ktoré spôsobuje,“ povedal Truban s tým, že plánujú v tomto tlaku pokračovať. Výzvu PS na jej zrušenie podpísalo len za dva prvé dni viac ako 20-tisíc ľudí.
Progresívci tvrdia, že tlak má zmysel
Progresívne Slovensko naďalej avizuje, že Ficovu transakčnú daň zruší úplne, pretože škodí slovenským podnikom v zlých časoch. „Máme tu obchodnú vojnu a Trumpove clá. Potrebujeme našu ekonomiku diverzifikovať a podporovať domáce malé a stredné firmy. Toto by mala byť strategická priorita pre vládu a pre celé Slovensko,” vyhlásil Truban.
Danko chce síce transakčnú daň zrušiť, no z dohody s ministerstvom sa stal otáznik
Mestské dopravné podniky, odvozy odpadu, vodárenské spoločnosti, podniky zabezpečujúce parkovanie, technické služby, ale aj plavárne, zimné štadióny či správy majetku, alebo napríklad aj Letisko Piešťany – všetky od 1. apríla platia „Ficovu hlúpu transakčnú daň,“ upozornil člen Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Marek Lackovič.
Samotné mestá a obce pociťujú dôsledky
„Ficova hlúpa daň zároveň predražuje služby, ktoré si samosprávy objednávajú u externých dodávateľov ako opravy ciest či chodníkov, organizácie podujatí aj všetky nákupy od potravín po autá,” vymenoval. Ako dodal, výpadky príjmov samospráv sa vláda snaží zalepiť preddavkami a v predstihu im uvoľní časť ich vlastných peňazí, ktoré by dostali neskôr, no ani cent navyše.
Členka výboru pre regionálny rozvoj Jana Hanuliaková poukázala na to, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tento týždeň predstavil elektronický list, ktorý rozposlal našim samosprávam. Označila ho za absolútny výsmech. Po roku a pol vládnutia sa minister vnútra podľa nej nezmôže na žiadnu reformu fungovania samospráv.
„Pán minister sa starostov pýta, či treba nastaviť medziobecnú spoluprácu. Na to predsa jeho ministerstvo malo príležitosť pri centrách zdieľaných služieb. Namiesto toho vyhodili pol milióna eur na zbytočný audit,” pripomenula Hanuliaková s tým, že otázka na potreby vzdelávania by nemala byť otázkou, ale samozrejmosťou. Minister vnútra chce od samospráv vedieť, či majú presadiť inflačný automat a existenčné minimum.
„Toto sa potrebujeme pýtať? Po tom, čo vláda prijala devastačné konsolidačné opatrenia, vyššiu DPH a novú transakčnú daň. Pán minister, je apríl, a vy prichádzate s dotazníkom na úrovni seminárnej práce študenta prvého ročníka,” podotkla Hanuliaková.
Reakcia ministerstva vnútra vyvolala pobúrenie
Rezort vnútra tento týždeň informoval, že starostov a primátorov sa bude pýtať päť zásadných otázok. Komunálnych lídrov sa chcú pýtať na to, či je podľa nich potrebné nastaviť systematickú podporu medziobecnej spolupráce. Druhá otázka sa týka toho, či vidia prínos v tom, aby ministerstvo zabezpečovalo systém vzdelávania. Ďalej sa chcú primátorov a starostov pýtať na to, či súhlasia, aby presadili takzvaný inflačný automat.
Transakčná daň spôsobila podľa opozície chaos, koalícia o jej zrušení odmietla hlasovať – VIDEO
„Ak sa dane alebo poplatky zvyšujú iba o výšku inflácie, v tom prípade nech je to automatické. Bez úpravy všeobecne záväzného nariadenia,“ priblížil štátny tajomník MV SR Michal Kaliňák. Štvrtou otázkou rezortu vnútra pre komunálnych lídrov je, či by súhlasili s presadením takzvaného existenčného minima, a aby štát garantoval, že peniaze pre samosprávy v nasledujúcom roku nebudú nižšie, ako objem, ktorý im dal v roku predtým. Každá samospráva tak bude vedieť, s akými peniazmi môže počítať.
„Posledná otázka sa týka zaujímavej veci. A to, či komunálni lídri súhlasia s tým, aby sme oddelili termín komunálnych volieb od regionálnych do VÚC. Spojene voľby znamenali, že neboli lacnejšie, a spojenými voľbami došlo ku zníženiu volebnej účasti v komunálnych voľbách asi o 2,5 percenta,“ doplnil Kaliňák.
