Postupné zvoľňovanie inflácie a nárast príjmov vedie k zlepšeniu finančnej situácie mnohých Slovákov. Podľa prieskumu až 41 % mladých do 35 rokov uvádza pozitívne zmeny vo svojich financiách. To podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka súvisí s prechodom zo štúdia do zamestnania a rýchlym rastom miezd v úvodných rokoch kariéry.
Mladší ľudia považujú sporenie za dôležité
Väčšina ľudí, až 85 %, považuje sporenie za veľmi alebo skôr dôležité. Tento názor prevláda najmä medzi mladšími ľuďmi.
„Mladé vekové kategórie si viac uvedomujú potrebu sporiť na zabezpečenie bývania či rodiny,“ uvádza Horňák. Preferovanými formami sporenia sú sporiace účty, životné poistenie alebo dôchodkové piliere. Zaujímavosťou je podľa Horňáka nárast záujmu o termínované vklady.
Aj sporenie má svoj Svetový deň, je ním posledný deň v októbri. Ako si správne sporiť?
V posledných rokoch sa zvýšil aj podiel Slovákov, ktorí investujú, a to z 18 % v roku 2016 na takmer tretinu v roku 2024. Napriek tomu sú slovenské domácnosti ešte stále podľa analytika konzervatívne. Až 52 % finančného majetku majú v hotovosti alebo na účtoch, čo je tretí najvyšší podiel v rámci EÚ.
Opätovné vytváranie úspor
Priemerná mesačná úspora Slovákov dosiahla tento rok 133 eur, čo predstavuje nárast o 6 % oproti minulému roku.
Bratislavčania napriek inflácii míňajú viac a majú až trojnásobne vyššie úspory než zvyšok Slovenska
„Po dlhšom období čerpania úspor očakávame ich opätovné vytváranie,“ konštatuje Horňák. Napriek poklesu inflácie, ktorý priniesol úľavu mnohým domácnostiam, približne tretina Slovákov bola nútená znížiť výdavky a obmedziť aktivity, pričom najviac to pocítili ľudia nad 60 rokov.
Dáta vychádzajú z prieskumu spoločnosti Imas pre Erste Group na vzorke 503 Slovákov starších ako 15 rokov.
