Slovenské domácnosti v oblasti finančnej gramotnosti dlhodobo zaostávajú, čo má negatívny vplyv na ich finančné správanie a celkovú finančnú pohodu. Finančný stres, najmä ak je dlhodobý, má dosah na viaceré oblasti života.
Prieskum agentúry Focus pre spoločnosť Partners ukázal, že Slováci v súčasnosti vnímajú svoju životnú úroveň a finančnú situáciu domácností stabilnejšie ako v predchádzajúcich rokoch.
Napriek tomu však domácnosti pocítili viacero negatívnych finančných vplyvov. Takmer dve tretiny Slovákov deklarovali, že sa im celkovo zvýšili mesačné výdavky, pričom najčastejšie išlo o nárast v rozmedzí 51 až 150 eur.
Finančný stres
Až štvrtina populácie, čo predstavuje približne 1,1 milióna dospelých Slovákov, prežíva vysoký finančný stres. Ďalších 38 % opýtaných pociťuje strednú mieru finančného stresu a 37 % uviedlo, že zažívajú nízky finančný stres.
Ženy vo veku 35 až 43 rokov zarábajú o 200 eur menej než muži, zaostávajú za nimi po návrate z materskej dovolenky
Sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik spresnil, že výpočet indexu sa uskutočnil na základe odpovedí na 15 otázok, ktoré reflektujú rôzne aspekty finančného stresu.
„Otázky sme testovali, aby sme zabezpečili, že ich sčítanie má zmysel a index je tak čo najpresnejší,“ dodal Martin Slosiarik. Výsledný index poukazuje na to, že finančný stres je rozšírený naprieč celou populáciou a najviac postihuje ľudí s nižšími príjmami a nedostatočnými finančnými rezervami.
Ideálne finančné miery
V rámci prieskumu sa odborníci zamerali aj na prepojenie medzi indexom finančného stresu a tzv. ideálnymi finančnými mierami, ktoré sa odporúčajú pre zdravé finančné hospodárenie domácností. Ide o pomer 10: 20: 30: 40, ktorý rozdeľuje príjem domácností na štyri hlavné oblasti: tvorbu finančnej rezervy, investovanie do budúcnosti, splátky úverov a bežnú spotrebu.
Nadpriemerný príjem na Slovensku majú štyridsiatnici, takmer milión ľudí zarába viac ako je priemer
„Zistenia ukázali, že ľudia, ktorí dodržiavajú tieto ideálne finančné miery, pociťujú nižšiu úroveň finančného stresu,“ uviedol analytik z portálu Finančný kompas Matej Dobiš.
Finančná rezerva
Napríklad len štvrtina Slovákov má vytvorenú finančnú rezervu vo výške šesťnásobku mesačného príjmu, čo sa považuje za ideálne. Tretina Slovákov však nemá žiadnu finančnú rezervu, čo ich vystavuje vyššiemu finančnému stresu. Tí, ktorí investujú do budúcnosti aspoň 20 % zo svojho mesačného príjmu, pociťujú nižší finančný stres v porovnaní s tými, ktorí neinvestujú vôbec.
Väčšina slovenských rodičov šetrí deťom na budúcnosť, preferujú však málo výnosné produkty
„Je zrejmé, že tí, ktorí majú možnosť investovať, majú väčšiu finančnú pohodu, čo môže byť dané jednak ich vyššími príjmami, ale aj tým, že sa finančne zabezpečujú do budúcnosti,“ vysvetlil Dobiš.
Splácanie úverov alebo pôžičiek
Na druhej strane, takmer polovica Slovákov spláca nejaký úver alebo pôžičku, pričom desatina domácností prekračuje odporúčanú mieru 30 % z príjmu na splátky úverov. Tí, ktorí prekračujú tento limit, pociťujú výrazne vyšší finančný stres.
Podobné je to aj v prípade výdavkov na bežnú spotrebu domácností. Tí, ktorí minú viac ako 40 % až celý svoj mesačný príjem, prežívajú vyšší stres.
