Protipandemické opatrenia sa uvoľnili a ekonomika opäť otvorila, no už teraz je isté, že Slovensko neobíde tretia vlna pandémie nového koronavírusu. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský verí, že bude miernejšia.
V rozhovore pre portál voFinanciách.sk hovorí, že vakcinácia by mala pozitívne vplývať aj na podnikateľský sektor. Tiež opisuje ako prvá a druhá vlna pandémie zmenili podnikanie na Slovensku, vyčíta vláde chýbajúcu stratégiu a upozorňuje, že mnohé prevádzky ešte stále bojujú o prežitie.
V akej kondícii sa nachádzajú po druhej vlne najväčší zamestnávatelia na Slovensku?
Veľká väčšina podnikov, ktoré boli povinne zatvorené, boli dlhé obdobie bez akýchkoľvek, alebo obmedzených, tržieb a príjmu, a vzniknuté straty sa im každým dňom prehlbujú. Zároveň nemali za ostatné obdobie dostatočnú finančnú rezervu, aby dokázali pokryť svoje záväzky, ako napríklad účty za nájom, poistné, úvery, platby dodávateľom energií a iných služieb, či výplaty zamestnancom, preto sa aj mnohí neúnosne zadlžili.
Zamestnávatelia a SZČO môžu požiadať odklad splatnosti poistného, Sociálna poisťovňa zverejnila potrebné tlačivo
Sú však zamestnávatelia, ktorým sa podarilo udržať zákazkovú náplň aj počas pandémie a zvládli i dodávateľské požiadavky pre svoju produkciu, nemuseli prepúšťať, alebo inak postrádať zamestnancov a ani zastaviť výrobu z dôvodu epidemických opatrení. Vďaka nim je prepad hospodárstva na Slovensku znesiteľnejší.
Aké sú aktuálne ich najväčšie problémy?
Firmy, ktoré prekonali toto obdobie vcelku úspešne, teraz narážajú na nové problémy. Zdražovanie, prípadne nedostatok vstupov. Základné komodity ako drevo, železo a podobne enormne stúpajú na cene. Zníženie produkcie výroby na svete vytvorilo množstvo nedostatkových segmentov a vysokú termínovú nespoľahlivosť dodávok a služieb celého hospodárstva. Pre mnohé firmy je preto aktuálna situácia zásadný existenčný problém.
Stretávame sa aj s prípadmi, kedy sa niektorí podnikatelia prepadávali systémom pomoci. Doterajšia pomoc zo strany štátu pre podniky v mnohých prípadoch žiaľ ani zďaleka nevykompenzovala výpadok tržieb a straty, s ktorými sa museli vyrovnávať. Mnohým z nich hrozí, že nebudú schopní v podnikaní pokračovať.
Vakcinácia by mala pozitívne vplývať aj na podnikateľský sektor.
Aké výzvy pred nimi stoja?
Postupným zvyšovaním príspevkov a rozširovaním schémy pomoci sa síce zmieril dopad pandémie, avšak ako som už spomínal, veľká časť podnikateľov sa pri snahe udržať svoje prevádzky neúnosne zadlžila. Niektoré odvetvia sa ešte ani nerozbehli naplno a štát už plánuje obmedzenie vyplácania podpory vo forme nového COVID automatu.
Žiaľ, patríme medzi krajiny , ktoré sa oživujú po druhej vlne druhým najpomalším tempom spomedzi krajín strednej a východnej Európy podľa rakúskej Erste Bank. To je zlá správa pre našu konkurencieschopnosť.
Pripravujú sa firmy na prípadnú tretiu vlnu?
Verím, že aj vďaka zaočkovanosti bude prípadná tretia vlna značne miernejšia ako prvé dve. Vakcinácia by mala pozitívne vplývať aj na podnikateľský sektor, kde snáď nebudeme musieť trpieť rôzne celoplošné obmedzenia, v horšom prípade lockdowny. Napriek tomu nám chýba stratégia zo strany vlády.
Majú firmy na jej zvládnutie ešte dosť síl?
Mnohé firmy tento tlak žiaľ nezvládli. Zároveň je veľa podnikov nie svojou vinou v existenčných problémoch, preto im treba adekvátne pomôcť. Naším spoločným cieľom by totiž malo byť zachovanie zamestnanosti v maximálnej možnej miere a udržanie životaschopnosti firiem.
Čo by mal štát urobiť, aby firmám uľahčil súčasnú situáciu, ale aj návrat do predkrízoveho obdobia?
Privítali by sme univerzálny odškodňovací model pre podnikateľov, aby bolo možné odškodniť aj tých, ktorí cez systém pomoci prepadli. Návrh na vznik takéhoto modelu formou prijatia špeciálnej právnej normy sme ako Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR predložili na Ekonomický krízový štáb už v máji 2020 a doteraz sa to nepodarilo, napriek prísľubom z ministerstva hospodárstva a neskôr z rezortu financií.
Kompenzačné opatrenia zo strany štátu boli doteraz, žiaľ, absolútne nedostatočné, mnohé prevádzky doteraz bojujú o svoje prežitie. Otvorenie prevádzok, samozrejme za dodržania epidemiologických opatrení, je nevyhnutné, aby sa firmy dokázali znova stabilizovať a naštartovať svoje podnikanie.
Slovenská živnostenská komora odporúča vláde zvoliť princíp „menej je viac“
Ako zamestnávatelia spätne hodnotia kroky štátu počas prvej i druhej vlny pandémie? Pomohol štát firmám dostatočne?
Oceňujeme snahu vlády, ktorá preberala moc v neľahkej situácii, že sa snažila nájsť riešenie, avšak na základe doterajších skúseností, väčšina podnikateľov hodnotila administratívny proces podpory ako pomerne komplikovaný, pomoc bola pre mnohých nedostatočná a pomalá. Situácia nebola pre nikoho jednoduchá, rozumieme, že veľa opatrení sa riešilo za pochodu, čo stavalo firmy, ale aj vládu pod extrémny tlak. Ak niektoré z opatrení štátnej pomoci firmám pomohli, je to rozhodne dobrá správa, netreba však zabúdať, že mnohé firmy sú nie svojou vinou v existenčných problémoch, preto im treba adekvátne pomôcť.
Opatrenia vlády, aj keď boli myslené s dobrým úmyslom, žiaľ, neboli zďaleka dostatočné. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že niektorí obchodníci podali prvé žaloby z dôvodu neodškodnenia povinného zatvorenia prevádzok. Naša asociácia zároveň niekoľkokrát kritizovala chaotickú komunikáciu a vyzývala premiéra a vládu na úzku koordináciu aj so zástupcami podnikateľského sektora. Škoda, že platforma Ekonomického krízového štábu bola po zmene vlády, počas najväčších dopadov pandémie, neaktívna.
Zamestnávatelia boli nútení prejsť do online priestoru a zefektívniť svoje procesy, čo v konečnom dôsledku mohlo firmy posunúť vpred.
Na Slovensku dlho nefungoval žiaden COVID automat, pravidlá boli nejasné a často sa menili, viackrát unikli informácie o možnom tvrdom lockdowne. Ako túto situáciu vnímali zahraniční partneri firiem, ich dodávatelia, ale aj odberatelia?
Drvivá väčšina zamestnávateľov s veľkou nevôľou pozorovala úvahy o možnom plošnom zastavení slovenského hospodárstva, v súvislosti so šíriacou sa pandémiou COVID-19. Mnohé firmy sú v prevažnej miere súčasťou kritickej infraštruktúry, kde odstávka z jedného dňa na druhý jednoducho nie je možná vzhľadom na obrovské prípadne hroziace bezpečnostné riziká. Neriadené zastavenie prevádzky by malo za následok potenciálne ohrozenie zdravia a životov ako aj ekonomické škody v rádovo desiatkach miliónov eur a doslova zlikvidovanie firmy, čo je bez následnej kompenzácie zo strany štátu krajne neprijateľné.
Neustále predlžovanie lockdownu by znamenalo rozsiahle ekonomické škody nie len pre samotné firmy vo všetkých sektoroch, ale aj pre zamestnancov a v konečnom dôsledku aj pre štát. Už len samotné úvahy a vyhlásenia politikov na túto tému, ako aj tému lockdownu, majú negatívny dopad na obchodné vzťahy, kedy môžu byť v dôsledku neistoty zahraničných partnerov rušené aj vzájomné kontrakty.
Zmenila pandémia podnikanie na Slovensku?
Zamestnávatelia boli nútení prejsť do online priestoru a zefektívniť svoje procesy, čo v konečnom dôsledku mohlo firmy posunúť vpred. Všeobecne kríza nabáda k efektivite a k úsporám.
Aj po pandémii chýbajú na trhu práce zamestnanci. Z pohovorov ľudí diskvalifikujú zväčša dve veci
Ako zamestnávatelia hodnotia pôsobenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka ako aj nového ministra financií Igora Matoviča?
Bol to ťažký rok, ako pre vládu, tak pre všetkých občanov Slovenska. Sme si vedomí, že vláda Igora Matoviča sa po svojom nástupe musela vysporiadať najmä so situáciou ohľadne pandémie, ktorá prepukla. Nie so všetkými krokmi, ktoré zaviedla, sme súhlasili. Neustále sme apelovali o väčšiu komunikáciu so zástupcami zamestnávateľov. Opatreniam, ktoré navrhla vláda sa zamestnávatelia museli prispôsobovať často zo dňa na deň. Či už išlo o zatvorenie prevádzok alebo povinné testovanie zamestnancov, kedy zamestnávatelia neboli včas informovaní a často zmätočné a vopred neodkomunikované opatrenia im spôsobovali značné problémy.
Oceňujeme súčasný posun v komunikácii zo strany vlády so zástupcami zamestnávateľov, nakoľko v aktuálnej situácii je nevyhnutné, aby všetky opatrenia nastavené vládou boli diskutované v dostatočnom predstihu, aby sa nich podnikatelia, ale aj občania vedeli pripraviť. Veľmi by pomohlo keby sa vláda vyhýbala rezortizmu a prijímala opatrenia nadrezortne ako celok.
Malo a zároveň aj má napätie medzi koaličnými partnermi negatívny dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku?
Samozrejme, napätie medzi koaličnými partnermi nepridáva podnikateľskému prostrediu na istote. Pandémia koronavírusu zásadným spôsobom ovplyvňuje ekonomickú situáciu ako aj zamestnanosť. Považujeme za nevyhnutné, aby na Slovensku fungoval kvalitný sociálny dialóg, ktorý by mal byť na národnej úrovni zastrešený tripartitou. Udržanie sociálneho zmieru by malo byť cieľom každej vlády a sme presvedčení, že práve v tejto zložitej dobe je veľmi dôležité realizovať zodpovednú a vyváženú politiku vo vzťahu k zamestnancom a zamestnávateľom.
Vláda sa v podstate od svojho nástupu venuje pandémii, na akých najdôležitejších zmenách by podľa zamestnávateľov mala po upokojení situácie začať pracovať?
Všetci by sme si želali, aby sa situácia zlepšovala a mohli sa vrátiť späť do „normálneho života“. V súčasnosti by sa mala vláda zamerať najmä na dodávku dostatočného množstva vakcín pre občanov a zaistila čo najväčšiu zaočkovanosť. Včasné očkovanie je momentálne jediná cesta k otvoreniu ekonomiky a uvoľňovaniu opatrení. Privítali by sme stratégiu vlády na postpandemické oživenie ekonomiky.
Medzi rokmi 2019 a 2020 sme zaostali v investíciách viac ako o štvrtinu a to sa týka aj štátnych investícií. Ak to nezmeníme, bude to znamenať znižovanie výkonnosti našej ekonomiky. Samozrejme, mimo pandémie by mala vláda pracovať na napĺňaní sľubov z jej programového vyhlásenia.
