História peňazí je fascinujúca a siaha tisíce rokov do minulosti od prvých dní výmenného obchodu až po prvé kovové mince. Papierové peniaze mali vždy dôležitý vplyv na to, aby sme mohli fungovať ako spoločnosť.
Peniaze nemajú často žiadnu vnútornú hodnotu. Považujeme ich za predmet, ktorý má hodnotu a ktorý umožňuje obchod s tovarom a službami.
Z hľadiska použitých materiálov majú skutočnú hodnotu napríklad kovové mince. Papierové peniaze sú v dnešnom modernom svete obvyklejšie a zvyčajne nemajú skutočnú hodnotu. Počas samotného vývoja peňazí nadobudla mena niekoľko foriem.
Ako vznikali peniaze?
Peniaze považujeme už dlhé roky za uchovávateľa hodnoty a fungujú aj ako prostriedok výmeny. V rôznych historických obdobiach ľudia vedeli používať rôzne formy peňazí. Ešte pred dobou kamennou mali sebestačné hospodárstvo, keďže si všetky potrebné tovary a služby zaobstarávali vlastnou prácou či činnosťou.
S vývojom ľudskej spoločnosti sa menila postupne aj forma peňazí. Začal sa objavovať nový typ hospodárskych vzťahov, ľudia spoznali pojem výmenný (barterový) obchod, prostredníctvom ktorého si ľudia vymieňali tovar, ktorý si nevedeli vyrobiť sami.
Čo by sme mali vedieť o fiškálnej politike
Samozrejme, aj tento typ obchodu mal svoje nedostatky. V tých časoch bolo pomerne náročné nájsť rovnocennú protihodnotu, keďže sa niektoré tovary nedali rozdeliť, iné sa rýchlo znehodnocovali alebo kazili.
S používaním prvých komoditných peňazí môžeme zájsť už do starovekých civilizácií, kde ľudia používali tovar ako platidlo. Išlo o vznik novej kovovej meny, ktorý fungoval ako nový prostriedok výmeny, čo významne pomohlo vývoju peňazí.
Pri vzostupe moderných štátov a rozvoji centralizovaných politických štruktúr boli kovové peniaze dôležité, nakoľko umožňovali vládcom budovať byrokraciu a tiež armády, ktoré boli nevyhnutné na udržanie kontroly nad územiami. Peniaze uľahčovali rôzne iné obchody a rast ekonomiky, čo viedlo k ešte rozsiahlejšiemu bohatstvu.
Zlato ako bezpečný prístav
Zlato môžeme zaraďovať medzi najstaršie kovy, ktoré ľudia spracovávali. Nakoľko sa v prírode nenachádza ako zlúčenina, ale výhradne skoro ako čistý kov, nevyžadovalo si spracovanie náročnou technológiou. Zlato bolo pre svoju farbu spájané so slnkom a stalo sa dôležitou súčasťou rôznych obradov. Napríklad v starovekom Egypte sa zlatom mohli zdobiť len faraóni.
Už v siedmom storočí pred naším letopočtom boli vytvorené prvé peniaze zo zlata, čím sa vytvorila jednotná mena, pokrytá hodnotným zlatom. Bolo dobre známou a hodnotnou komoditou, ktoré bolo lákadlom pre všetkých. Kalifornské objavenie zlata v roku 1848 spôsobilo zlatú horúčku na viacerých územiach a Španielsko dokonca dominovalo v produkcii zlata až do devätnásteho storočia.
Ak by ste chceli dnes fyzicky vlastniť zlato, môžete si ho zakúpiť v podobe zlatých investičných mincí alebo zliatkov, ponúkané za vyššiu cenu v porovnaní s tým digitálnym. Považujeme ho za dlhodobú a bezpečnú investíciu, keďže slúži ako ideálny uchovávateľ hodnoty.
Až do roku 1971 sa využíval v mnohých krajinách zlatý štandard. Išlo v podstate o menový systém, v ktorom hodnota meny bola naviazaná na zlato.
Papierové peniaze bolo možné vymeniť za zlato a opačne. Od zlatého štandardu sa upustilo pre jeho obmedzenú flexibilitu menovej politiky. Americký dolár bol v roku 1971 odstránený zo zlatého štandardu a v porovnaní so zlatom sa hodnota amerického dolára znížila od roku 1971 viac ako o päť percent.
Zaujímavým a rozhodujúcim faktom je to, že v roku 1971 bolo zlato ocenené na 35 amerických dolárov (USD) za uncu, zatiaľ čo sa dnes pozeráme na hodnotu zlata približne 2000 USD za uncu. Vyjadruje to podstatnú stratu kúpnej sily dolára.
Rast hodnoty zlata závisí aj od rôznych iných faktorov. Rozhodnutia centrálnych bánk o úrokových sadzbách a inflácii ovplyvňujú cenu kovu, pretože nižšie úrokové sadzby a vyššia inflácia zlato predražujú. To isté platí aj v prípade výmenných kurzov, keď slabý dolár spôsobí rast zlata.
Následne tu máme aj ponuku a dopyt po kove samotnom a tým, že sa ťažba zlata sťažuje, spôsobuje to dlhodobý rast ceny. Zlato je v problémových časoch a neistej ekonomickej budúcnosti pre mnohých bezpečným prístavom.
Súčasný vývoj peňazí
Ešte pár desaťročí späť sme mali len fyzické peniaze. V dnešnej modernej dobe nám fiat peniaze vo forme digitálnych peňazí šetria čas a riešia mnoho iných záležitostí. Stali sa dominantnou formou výmeny hodnoty, ktorá využíva elektronickú evidenciu bankových transakcií.
V súčasnosti vydávajú peniaze centrálne banky, ktoré následne jednotlivci, podniky či iné subjekty využívajú na rôzne účely. Sú v podstate účtovnou jednotkou a môžu mať rôznu podobu, ako sú mince, papierová mena, virtuálna mena alebo digitálne aktíva.
Dá sa povedať, že peniaze sú produktom politických inštitúcií, kde štát a centrálne banky majú moc regulovať a vytvárať nové peniaze, resp. centrálne banky razia nové mince a kontrolujú množstvo peňazí v obehu. Zatiaľ čo schopnosť štátu kontrolovať peniaze je rozhodujúca pre jeho moc a autoritu, v konečnom dôsledku ľudská viera v peniaze pomáha tento proces uľahčiť.
Okrem toho, že hodnota peňazí je vytvorená dôverou v štát a ekonomiku, ich hodnota sa odvíja od ich potreby a dopytu. V konečnom dôsledku ide o to, že peňazí je nedostatok a sú nám k dispozícii v obmedzenom množstve. Pojmy ako inflácia, deflácia, stagflácia či hyperinflácia priamo vyvažujú myšlienku, že hodnota peňazí je konštantná.
Spôsobia digitálne peniaze zánik hotovosti?
Peniaze nadobudli v tomto digitálnom veku nové rôzne podoby, ako sú kreditné či debetné karty, digitálne aktíva, digitálne meny centrálnej banky (CBDC), na vývoji ktorých sa pracuje a kryptomeny. Populárnejšími sa stávajú mobilné platby a online bankovníctvo.
Navyše, od založenia bitcoinu v roku 2008 spôsobili kryptomeny pochybnosti fiat meny. Tým, že došlo k prijatiu moderných platobných technológií, kryptomeny zmenili spôsob nakladania s peniazmi, čo svedčí o pokračovaní vo vývoji povahy peňazí a o ich významnej úlohe v spoločnosti.
Tým, že viaceré krajiny pracujú na vývoji digitálnej meny zastrešenou centrálnymi bankami (CBDC), hrozí zánik hotovosti. Ľudia si postupne zvykajú na pohodlný štandard bezhotovostných platieb, pričom je nevyhnutnosťou si uvedomiť, že tieto kroky smerujú k absolútnej kontrole zo strany centrálnych bánk.
Ľudstvo aktuálne žije v dobe s technológiami, ktoré do značnej miery ohýbajú krivku peňazí. S nárastom kryptomien či iných aktív sa peniaze aj naďalej vyvíjajú a stávajú sa čoraz viac decentralizovanými a otvorenými. Na druhej strane zaznamenávame pokusy viacerých štátov vytvoriť centralizované politické riadenie a záväzné pravidlá používania peňazí.
Budúcnosť peňazí preto úzko spájame s budúcnosťou politických inštitúcií, nakoľko sa štát a centrálne banky budú snažiť aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri regulácii a tvorbe peňazí.
Zdroje: https://theconversation.com/ https://cointelegraph.com/ https://mint.intuit.com/
Článok vznikol v spolupráci s Trader 2.0
