Poslankyne Nováková a Laššákova z Hlasu chcú zaviesť špecializované pracoviská na úradoch práce či lepšie informovať o dôchodkových nárokoch. Poslankyňa z klubu Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Alena Nováková predložila do parlamentu novelu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.
Koordinácia rodinných dávok
Návrh zákona, ktorý reaguje na náročnosť agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie, si dáva za cieľ založenie špecializovaných pracovísk na vybraných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto pracoviská by sa mali venovať výlučne agende koordinácie rodinných dávok. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
Trináste dôchodky už vyplatia podľa novej legislatívy. Ako to bude prebiehať? (rozhovor)
„Cieľom návrhu je dosiahnuť kvalitnejšie zvládanie činností potrebných na zabezpečenie agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie,“ uviedla poslankyňa Alena Nováková v dokumente. Zákon vznikol v rámci Národného projektu „Inovácia v poskytovaní pomoci osobám ohrozeným chudobou alebo sociálnym vylúčením“, ktorý podporuje skvalitnenie odborných činností zamestnancov úradov práce.
Novela zákona o sociálnom poistení
Na základe tohto projektu sa navrhuje prechodné upravenie miestnej príslušnosti úradov práce pre agendu rodinných dávok počas realizácie projektu. Po ukončení projektu bude vyhodnotená jeho účelnosť, efektívnosť a prínos pre klientov. Návrh nepredpokladá finančný vplyv na rozpočet verejnej správy.
Členka klubu Hlas -SD Ľubica Laššáková chce zároveň v rámci novely zákona o sociálnom poistení doplniť právny rámec pre zostavovanie dôchodkových prognóz. Zmena by mala zabezpečiť informovanie poistencov o ich predpokladaných dôchodkových nárokoch v jednom komplexnom dokumente.
Štát vyplatil za polrok viac ako 179-tisíc materských dávok, výdavky Sociálnej poisťovne tak dosiahli sumu 173 miliónov
„Občania v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú,“ uviedla poslankyňa.
Informatizácia spoločnosti
V prípade schválenia by nová legislatíva mala začať platiť až od roku 2026. Ďalším cieľom tohto návrhu je zlepšenie podnikateľského prostredia znížením administratívnej záťaže zamestnávateľov a splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Slováci minuli na stávkach miliardy eur, následky prehier však môžu byť fatálne
Návrh zákona predpokladá zrušenie povinnosti zamestnávateľov informovať zamestnancov o ich zaradení v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, keďže tieto informácie sú dostupné z iných verejne dostupných zdrojov. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie, no predpokladá negatívne dopady na rozpočet verejnej správy.
„Na základe profesionálneho expertného odhadu Sociálnej poisťovne sa predpokladá zvýšenie výdavkov na úpravu informačných systémov v roku 2025 na úrovni približne 1,0 milióna eur. Zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne navrhujeme finančne zabezpečiť z prostriedkov správneho fondu Sociálnej poisťovne,“ uvádza sa v doložke vplyvov.
