Medzikvartálne hrubý domáci produkt Slovenska vzrástol oproti poslednému štvrťroku vlaňajška o 0,8 %.
Rast slovenskej ekonomiky sa v prvom štvrťroku tohto roka zrýchlil. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR v medziročnom porovnaní totiž hrubý domáci produkt v stálych cenách stúpol o 3,1 %, kým v poslednom štvrťroku minulého roka zaznamenal rast o 2,4 %. Po očistení o sezónne vplyvy hospodársky rast počas prvých troch mesiacov tohto roka dosiahol na medziročnej báze 2,9 % a medzikvartálne si ekonomika polepšila o 0,8 %.
V bežných cenách sa pritom za prvé tri mesiace tohto roka vyprodukoval na Slovensku hrubý domáci produkt v objeme 17,807 mld. eur. Oproti prvému kvartálu 2014 to predstavuje nárast o 2,7 %. Detailnú štruktúru ako aj spresnené údaje o vývoji hrubého domáceho produktu začiatkom roka 2015 pritom Štatistický úrad SR zverejní 5. júna 2015.
Slovenská ekonomika tak podľa predbežných údajov zaznamenala najrýchlejší medziročný kvartálny rast od konca roku 2011. Dôležitým faktorom bol zrejme po dlhšom období aj príspevok externého dopytu. „Mesačné údaje napovedajú, že rast by mal byť lepšie vyvážený medzi domáci a zahraničný dopyt ako v predošlom období,“ konštatuje analytik VÚB banky Andrej Arady. Podobne to vnímajú aj analytici Národnej banky Slovenska. „Export sa rozbehol hneď začiatkom roka, pričinili sa o to najmä automobilky. Potiahol aj importy, ale tie rástli pomalšie ako export. Dostatočný predstih rastu exportu pred importom vytvoril predpoklady na to, aby čistý export výraznejšie prispel k zrýchleniu ekonomického rastu,“ píše sa v komentári menového úseku centrálnej banky.
Údaje o vývoji hrubého domáceho produktu z úvodu roka tak prekonali očakávania analytikov, ktorí začínajú naznačovať, že celoročný hospodársky rast by mohol byť nakoniec vyšší, ako pôvodne odhadovali. „Rast ekonomiky v tomto roku by mal byť relatívne vybalansovaný, ťahaný ako silnejúcim domácim dopytom, tak aj zotavujúcim sa zahraničným dopytom. Ekonomiku Slovenska, tak ako aj ostatných ekonomík eurozóny, bude v tomto roku masívne podporovať uvoľnená menová politika ECB, ktorej výsledkom je aj slabšie euro podporujúce exporty do neeurových krajín,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ako dodáva, ekonomický rast v Európe by mali stimulovať aj nižšie ceny energií najmä vplyvom poklesu cien ropy.
