Slovenská ekonomika by mala v nasledujúcich rokoch pokračovať vo vyše 2-percentnom raste. Potvrdzuje to aj nová makroprognóza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, ktorá oproti septembru minulého roka len mierne o 0,1 percentuálneho bodu znižuje odhad rastu hrubého domáceho produktu na tento rok na 2,2 %. Rovnako o 0,1 percentuálneho bodu analytici rezortu financií znížili odhad rastu hospodárstva na nasledujúce dva roky zhodne na 2,7 % v roku 2021, aj v roku 2022. V dlhodobejšom horizonte roku 2023 inštitút očakáva zrýchlenie hospodárskeho rastu na 3,6 %.
Podľa novej makroprognózy v tomto roku podporia slovenské hospodárstvo niektoré nové investície, na druhej strane ho bude oslabovať nižší dopyt zo zahraničia. „Jaguar Land Rover síce podporí novou výrobou export, no jeho dynamika bude tlmená slabším zahraničným dopytom. Po výraznom prehrievaní v roku 2018 sa ekonomika aj v tomto roku bude vracať späť k svojmu potenciálu,“ uvádza sa v prognóze. Oživeniu ekonomiky v nasledujúcich rokoch má pomôcť vyšší zahraničný dopyt aj príspevok automobiliek. V roku 2023 sa tiež očakáva nárast vplyvu dočerpávania eurofondov.
Nezamestnanosť by mala ďalej klesať
Trh práce by mal zostať v nasledujúcich rokoch stabilný. Nová makroprognóza nepriniesla žiadne zmeny v odhade rastu zamestnanosti, ani vývoji miery nezamestnanosti. Zamestnanosť by po vyše 1-percentnom raste z vlaňajška mala tento rok spomaliť rast na 0,2 %, v roku 2021 by mala stúpnuť o 0,3 %, v roku 2022 znova o 0,2 % a v roku 2023 o 0,4 %. Miera nezamestnanosti by mala v tomto aj budúcom roku zostať stabilná na úrovni 5,8 %, následne by sa mala znižovať na 5,7 % v roku 2022 a 5,5 % v roku 2023.
V tomto roku by tak podľa odhadov analytikov rezortu financií malo na Slovensku pribudnúť niečo vyše 5 tisíc nových pracovných miest, a to najmä v službách. „Mierne oživenie ekonomiky sa v roku 2021 premietne aj do vyššej tvorby pracovných miest. No pri nezamestnanosti blízko historického minima bude limitujúcim faktorom rastu zamestnanosti aj nízka dostupnosť voľnej pracovnej sily,“ uvádza IFP. Na konci prognózovaného horizontu sa očakáva zvýšenie tvorby pracovných miest v sektore stavebníctva vplyvom dočerpávania eurofondov.
Rast miezd by mal pokračovať
Pokračovať by mal aj solídny rast nominálnych miezd, aj keď o niečo pomalší, ako vyše 7-percentný rast z vlaňajška. Tento rok by mzdy mali stúpnuť o 4,5 % a v nasledujúcich troch rokoch by sa rast nominálnych miezd mal pohybovať medzi 5 % a 5,2 %. Pri odhadovanej inflácii na úrovni mierne cez dve percentá počas celého prognózovaného horizontu by tak reálne mzdy mali v tomto roku stúpnuť o 2,2 % a v ďalších rokoch by sa ich rast mal pohybovať blízko hranice 3 %.
