Hrubý dlh Slovenska vlani presiahol všetky sankčné pásma, v štátnej správe sa budú uťahovať opasky

Slovensko peniaze euro
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Hrubý dlh SR vlani presiahol všetky sankčné pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií predložilo na rokovanie vlády materiál, ktorý zdôvodňuje tento stav a navrhuje v ňom opatrenia na zníženie.

Podľa rezortu financií bude potrebná konsolidácia, prijatie výdavkových limitov a úprava dlhovej brzdy. Tento analytický materiál v stredu schválila vláda, ďalej sa ním bude zaoberať parlament.

Platí úniková sankcia

Hrubý dlh verejnej správy v roku 2020 vzrástol na 59,7 % HDP, nad všetky sankčné pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

V súčasnosti je však platná úniková klauzula, ktorá na 24 mesiacov po príchode novej vlády deaktivuje najvyššie sankcie.

Pod rast zadlženia sa v minulom roku podľa ministerstva financií najviac podpísala pandémia koronavírusu priamymi vplyvmi, ako aj nepriamo cez nárast hotovosti verejnej správy.

Ostatné faktory predstavovali podľa rezortu predovšetkým riziká pôvodného rozpočtu na rok 2020 a sčasti k nárastu hrubého dlhu prispeli aj politiky novej vlády.

Konsolidácia verejných financií

Zníženie zadlženia si bude vyžadovať konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu posilnia výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda.

Opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov a stabilizáciu dlhu obsahuje už návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 v podobe plánovaných úspor v mzdovom balíku štátnej správy a medzispotrebe ostatných subjektov verejnej správy.

Rozpočtové ciele si navyše vyžiadajú dodatočné konsolidačné opatrenia za približne 0,7 % HDP v roku 2023, resp. 2024.

Bližšiu špecifikáciu všetkých konsolidačných opatrení ministerstvo financií predstaví v roku 2022. Teda po schválení finálnej podoby novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Potrebné budú štrukturálne reformy

Dlhodobá udržateľnosť ovplyvnená rastúcimi nákladmi zo starnutia populácie si však bude žiadať pokračovanie v konsolidácii aj po roku 2024, vrátane reformy dôchodkového systému a ďalších štrukturálnych reforiem.

Bez týchto opatrení by dlh vplyvom rastúceho deficitu po roku 2024 začal podľa rezortu financií opäť narastať a do roku 2040 by dosiahol takmer 100 % HDP.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SR