Bývalý minister financií Ivan Mikloš roky pôsobil vo významných poradenských pozíciách pri ukrajinskej vláde. V rokoch 2015 až 2016 pôsobil ako hlavný poradca ukrajinskej ministerky financií a zároveň bol poradcom ministra hospodárstva.
Od apríla 2016 do augusta 2019 zastával pozíciu hlavného ekonomického poradcu ukrajinského premiér a po zmene vlády bol od novembra 2019 do marca 2020 vo funkcii ekonomického poradcu novozvoleného ukrajinského premiéra. Popri tom v rokoch 2016 až 2020 viedol strategickú skupinu na podporu reforiem na Ukrajine.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Zaujímali sme sa preto, ako náš východný sused pandémiu ekonomicky zvláda a ako je na tom v porovnaní s Ukrajinou Slovensko.
Ekonomicky porovnateľne
Máte podrobný prehľad o situácii na Slovensku aj na Ukrajine. Môžete povedať, ako sa pandémia prejavila na ekonomike Ukrajiny? Aké sú napríklad prognózy hospodárskeho vývoja? Vidíte v tom nejaké paralely so Slovenskom?
Pandémia mala doteraz na Ukrajine horší priebeh ako u nás, ale v porovnaní s najhoršie zasiahnutými krajinami a regiónmi v Európe a vo svete to nebolo najhoršie. Kým u nás máme zatiaľ 5 obetí na 1 mil. obyvateľov, na Ukrajine je to 16. Najviac zasiahnutý je Kyjev a niektoré západné regióny.
Uzavretie ekonomiky prišlo pomerne rýchlo, hlavnou príčinou vyššej miery šírenia nákazy oproti Slovensku je zrejme vyššia koncentrácia ľudí. Kyjev má okolo štyroch miliónov obyvateľov, je tu metro a veľké medzinárodné letisko, Charkov, Dnepropetrovsk a Ľvov sú väčšie mestá ako Bratislava, s vlastnými letiskami a veľkým počtom prepravených ľudí.
Čo sa týka ekonomických dopadov, myslím si, že sú a budú porovnateľné s našimi, čo sa týka prepadu ekonomiky a deficitu verejných financií. Najväčším vývozným artiklom Ukrajiny je poľnohospodárska produkcia a potraviny, ktorých vývoz kríza negatívne nezasiahla, naopak.
Druhý najväčší podiel však má železo, oceľ a železná ruda a tu bol pokles exportu výrazný. Taktiež sú samozrejme veľmi negatívne zasiahnuté všetky oblasti súvisiace so zavretím ekonomiky, rovnako ako u nás.
Ako z tohto pohľadu vnímate situáciu na Slovensku? Je v niečom lepšia, prípadne horšia ako na Ukrajine?
Na Slovensku je situácia lepšia, čo sa týka šírenia nákazy a počtu obetí a porovnateľná, čo sa týka ekonomických dôsledkov, predovšetkým poklesu ekonomiky a deficitu verejných financií.
Veľký rozdiel je v tom, že my sme v EÚ a eurozóne, kým Ukrajina tam nie je, čo sa prejavuje najmä v tom, že máme viac možností a prostriedkov na zmiernenie dopadov krízy na ľudí, podnikateľov a podniky.
Hoci Ukrajina má aj iné problémy, podstatný rozdiel medzi oboma krajinami je v tom, že Slovensko je v Európskej únii, Ukrajina je mimo európskych štruktúr. Viete priblížiť, ako Ukrajina bojuje s negatívnymi dopadmi pandémie na ekonomiku? Prijíma opatrenia na záchranu ekonomiky? Dokáže ich financovať? V akom objeme a aké nástroje pri tom využíva?
Možnosti Ukrajiny sú omnoho obmedzenejšie, ako sú naše. Ukrajina má v tomto a budúcich rokoch veľmi vysoké splátky zahraničného dlhu a namiesto plánovaného deficitu okolo 2 % bude mať deficit až okolo 10 %. Zároveň došlo od nástupu krízy k istému poklesu ukrajinskej hrivny a k nárastu úrokov, ktoré musí platiť pri emisii nového dlhu.
Navyše investori, ako pri každej kríze, utekajú z rizikových krajín, medzi ktoré Ukrajina stále patrí. Takže bez pomoci od medzinárodných finančných inštitúcií by Ukrajina nebola schopná splácať svoje záväzky a musela by vyhlásiť default podobne, ako to práve v týchto dňoch znovu urobila Argentína.
Práve pod tlakom nevyhnutnosti požičať si od MMF schválila Ukrajina pred pár dňami potrebné zákony, ktoré boli podmienkou pre schválenie pôžičiek od MMF, takže hrozba bola zažehnaná a Ukrajina sa defaultu vyhne.
Našťastie v únii
Je verejne známa vec, že významnú časť pomoci ekonomike na Slovensku financuje práve Európska únia cez eurofondy. Viete posúdiť, nakoľko je táto pomoc zásadná pre slovenskú ekonomiku, vychádzajúc aj z ukrajinských skúseností? Viete napríklad, aj na základe vývoja na Ukrajine, odhadnúť, ako by vyzerala situácia na Slovensku, keby bolo mimo Európskej únie?
Pre Slovensko je veľkým šťastím, že sme súčasťou EÚ a eurozóny. Ak by sme neboli, tak situácia by bola veľmi podobná tej na Ukrajine, viď odpoveď vyššie. Navyše, ak by sme boli mimo EÚ, tak by určite aj naša ekonomická a životná úroveň bola omnoho nižšia a kvôli absencii zdrojov na zmiernenie uzatvorenia ekonomiky by sme mali aj omnoho vyšší nárast chudoby v dôsledku krízy.
Aj na Slovensku prinesie kríza rast nezamestnanosti a chudoby, ale určite nie v takej miere ako na Ukrajine, kde sa predpokladá, že ďalších 6 až 9 miliónov ľudí sa prepadne do chudoby a podiel ľudí v chudobe vzrastie z dnešných 27 % na 43 % až 51 % obyvateľov Ukrajiny.
Ďalším dôležitým faktorom v prípade Slovenska je, že okrem členstva v Európskej únii je aj členom eurozóny. Európska centrálna banka prijala viacero opatrení, ktoré Slovensko takpovediac vrátili na finančné trhy a momentálne dokáže bez problémov financovať svoje potreby. Aká je v tomto smere situácia na Ukrajine? Dá sa teda povedať, nakoľko je momentálne pre Slovensko výhodou, prípadne nevýhodou, že je aj členom eurozóny?
Je to výhoda, pretože ak by sme v eurozóne neboli, hrozila by nám nestabilita meny, horší prístup k financovaniu. Na druhej strane však platí, že s členstvom v eurozóne môžu byť spojené aj riziká a náklady najmä v súvislosti s udržateľnosťou tohto projektu v krízovej a pokrízovej situácii.
Na Slovensku očakávame tento rok rekordný deficit verejných financií aj výrazný nárast dlhu. A to aj napriek spomínanej pomoci zo strany Európskej únie, resp. stále relatívne pohodlnému financovaniu dlhu. Viete na základe Vašich doterajších skúseností odhadnúť, čo by pre slovenské verejné financie znamenalo, keby sa na túto pomoc z Bruselu a Európskej centrálnej banky nemohli oprieť? Aké sú pre porovnanie napríklad očakávania na Ukrajine? Čo bude pandémia znamenať pre jej verejné financie?
Ak by sme sa o možnosti, ktoré ponúka členstvo v EÚ a eurozóne nemohli oprieť, tak prepad ekonomiky by bol väčší, pretože by sme mali menej peňazí na zmiernenie dôsledkov krízy. Menšie by boli aj možnosti opätovného naštartovania ekonomiky.
Okrem toho by naša situácia bola oproti Ukrajine horšia v tom, že my sme malá krajina, ktorá sa nemôže spoliehať na vnútorný trh a je omnoho viac závislá od vonkajšieho prostredia.
Konsolidovať a reformovať
Čo bude podľa Vás pre ekonomiku Slovenska v nasledujúcich mesiacoch kľúčové, aby sa minimalizovali škody napáchané pandémiou? Na čo by sa mal nový kabinet sústrediť najviac? A aké sú priority na Ukrajine? Je v tomto smere rozdiel medzi oboma krajinami, aj vzhľadom na ich spomínané odlišné postavenie v rámci európskych štruktúr?
Najviac by sa mal sústrediť na to, aby nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu v tomto roku nebol väčší, ako je nevyhnutné, ďalej na to, aby sa v budúcom a ďalších rokoch verejné financie konsolidovali a dosiahli sme dlhodobo zdravé a udržateľné verejné financie a tiež na to, aby sa konečne začali potrebné štrukturálne reformy, ktoré zabezpečia rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
