Slovensko a Francúzsko sú podľa Juraja Karpiša z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) asi najhoršie hospodáriace krajiny v eurozóne. „Sú to krajiny, ktoré sa nevedia najviac spratať do fiškálnej kože,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.
Minulé úspechy sa vyčerpali
My dnes podľa Karpiša robíme deficity tým, že sa peniaze rozdávajú ľuďom, je to vlastne spotreba. „Nie sú minuté na systémovú zmenu, to znamená, že to nie je investícia,“ priblížil s tým, že keď sa pozrieme na to, čo sa deje v ekonomickej oblasti za posledných možno aj viac ako 15 rokov, tam sa nedeje nič a zásadné reformy sa robili ešte za Dzurindovej vlády. „Žijeme z tej minulosti, keď sa tu urobil ‚tiger‘,“ hovorí.
Aké parametre musíte brať do úvahy pri výpočte dôchodku? (rozhovor)
Podľa Karpiša sa minulé úspechy vyčerpali a nie sú to politické zmeny, ktoré napomáhajú k tomu, aby sa ekonomike darilo. „Podnikatelia, zamestnanci, ľudia ťahajú tú ekonomiku, oni podporujú ten rast, lebo sa chcú mať lepšie,“ vraví a doplnil, že ťažko sa budeme ďalej posúvať, keď nebude na Slovensku dobre fungovať právny štát, vzdelávanie či zdravotníctvo. „Už sme zrelí na to, aby sa tam opäť niečo dialo, ale ja to nevidím,“ uzavrel.
Dobiehanie tých najvyspelejších krajín, tých najbohatších krajín, bude podľa Karpiša strašne ťažké, keď si neurobíme ďalšie domáce úlohy.
Dôchodcovia a 13. penzie
Karpiš sa pozastavil aj pri 13. dôchodkoch. „Je to ako keď si zoberiete spotrebák a idete za to na dovolenku,“ okomentoval tento typ dávky a dodal, že je to presne ten deficit, ktorý nevedie k vyššej produktivite v budúcnosti, ale „prejeme“ tie peniaze okamžite.
Ide to podľa neho na úkor vyšších daní. „To znamená, že bude menej pracovných miest a ľudia budú mať nižšie mzdy. Čiže my sme len presunuli v rámci tej spoločnosti peniaze od zamestnávateľov a zamestnancov. Lebo treba povedať pravdu, že to nie je pár bohatých ľudí, ktorí zaplatia tie dane. Platí stredná trieda, ide to len z jedného ‚vačku do druhého‘,“ vysvetľuje Karpiš.
Podľa vlastných slov nie je politik, aby to hodnotil, ale urobiť deficit na takéto opatrenie mu nepríde rozumné aj vzhľadom na demografiu. „Bude čoraz ťažšie zaplatiť už to, čo tí dôchodcovia majú sľúbené. Nie to ešte ďalšie a ďalšie sľuby. Príde ďalšia vláda a povie, že 15. dôchodok, potom ďalšia a 17. dôchodok,“ pýta sa.
Bitcoin a zlato
Považuje to za veľmi riskantné správanie, ktoré nie je rozumné aj z hľadiska budúcnosti Slovenska, keďže rastieme pomaly. „Napriek tomu, že nie je kríza a ani v Európe ešte nie je oficiálna recesia, iba Nemecko je v recesii. Je pravda, že tá eurozóna rastie extrémne pomaličky na hranici tej recesie,“ priblížil Karpiš.
Ani Amerika podľa neho po pandémii COVID-19 nešla do recesie. „Naopak tá ekonomika tam ako relatívne dobre rastie, majú historicky najnižšiu nezamestnanosť za posledných 50 rokov, ale treba povedať, že je to aj vďaka predvolebnej stimulácii, že Joe Biden si nakupuje hlasy do prezidentských volieb, robí obrovské deficity porovnateľné s poslednou finančnou krízou, ktorá bola v tom roku 2008 až 2009,“ hovorí Karpiš a dodáva, že na tej ekonomike je to aj vidieť.
Z toho podľa Karpiša vyplýva napríklad aj to, čo sa deje napríklad pri zlate. „Nedávno dosiahlo nominálne maximá,“ priblížil a dodal, že dopyt po zlate prichádza hlavne od centrálnych bánk a čínskeho obyvateľstva, ktoré ho považuje za bezpečný prístav. Odporúča postupné nakupovanie zlata na minimalizáciu rizík spojených s cenovými výkyvmi.
Bitcoin označil Karpiš za potenciálne „digitálne zlato“, ale varoval, že zatiaľ nevykazuje všetky vlastnosti klasického zlata. „Bitcoin je stále rizikovejšie aktívum, ktoré má tendenciu ísť ruka v ruke s akciami a rizikovými investíciami,“ vysvetlil. Schválenie Bitcoinového ETF v USA podľa neho legitimizovalo bitcoin, avšak jeho budúcnosť je stále veľmi neistá a volatílna.
V rozhovore s ekonómom Jurajom Karpišom sa dozviete:
- stav európskej a americkej ekonomiky v kontexte možnej recesie
- investičné príležitosti v zlate a bitcoine
- prečo trhy viac dôverujú Taliansku, ktoré má vyšší dlh ako Slovensko
- vplyv geopolitických udalostí na ekonomiku
- štátne zásahy do ekonomiky a ich dopady
- odporúčania pre investorov ohľadom diverzifikácie a postupného investovania
- čo tento rok očakávať od FED-u a Európskej centrálnej banky
