Situácia na slovenskom trhu práce sa dnes nemusí zdať ideálna. Problémov a nedostatkov je stále dosť. No podľa ekonomického analytika Tatra banky Andreja Martišku je dobré si pripomenúť, aká bola situácia na začiatku milénia.
Slovensko patrilo pred vstupom do Európskej únie k európskym krajinám s najhoršou situáciou na trhu práce. Dva roky pred vstupom do únie dosahovala miera nezamestnanosti na Slovensku takmer 19 percent.
To bolo v tom čase podľa Martišku druhé najvyššie číslo zo všetkých dovtedajších a budúcich členských krajín Európskej únie. Horšie na tom bolo už iba Poľsko.
Ešte znepokojujúcejšie ako samotná takmer 20-percentná miera nezamestnanosti na Slovensku bola jej štruktúra. Nezamestnanosť mladých dosahovala dva roky pred vstupom do EÚ až 38 percent, čo bolo takisto druhé najvyššie číslo po Poľsku.
V dlhodobej nezamestnanosti bolo Slovenska s 12 percentami dokonca „lídrom“. Žiadna z 27 vtedajších a budúcich členských krajín EÚ nemala tak vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných ako Slovensko.
Pre porovnanie, dlhodobá nezamestnanosť v susednom Rakúsku dosahovala v tom čase podľa analytika iba jedno percento a ani v Grécku, či v Taliansku neprekračovala 6 percent.
O nelichotivom stave slovenského trhu práce pred vstupom do EÚ svedčil aj ďalší ukazovateľ, a to miera zamestnanosti. Tá bola ešte aj na začiatku milénia podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.
A pokiaľ ide o náklady práce, tak tie dosahovali na Slovensku dva roky pred vstupom do EÚ iba 20 percent európskeho priemeru. Teda najmenej zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky.
Hlavné slovo na trhu práce majú zamestnanci
„Po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ je situácia na Slovensku výrazne lepšia,“ hovorí Martiška. Miera nezamestnanosti dosiahla za rok 2023 už iba 5,8 percenta a ďalej klesá. To je hodnota tesne pod priemerom EÚ a 3-násobne nižšie číslo, aké sme mali pred vstupom do EÚ.
Najdramatickejší pokles nezamestnanosti bol podľa analytika práve v prvých štyroch rokoch bezprostredne po vstupe do únie. Výrazný pokles zaznamenala aj problematická dlhodobá nezamestnanosť. „V tomto ukazovateli už dávno nepatríme na chvost EÚ, ale s hodnotou tesne pod štyrmi percentami patríme k priemeru EÚ,“ poznamenal Martiška.
Problém s nedostatkom pracovných miest skôr nahradil problém s nedostatkom pracovnej sily, hoci to podľa analytika neplatí v každom regióne.
Miera zamestnanosti je u nás už nad priemerom Európskej únie a aj jej štruktúra sa za uplynulých 20 rokov priblížila vyspelejším ekonomikám únie. Rástol počet pracovníkov v službách a klesal pomer ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a priemysle.
Avšak v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie je u nás stále významne vyššia zamestnanosť v priemysle a v službách zatiaľ pracuje relatívne menej ľudí.
„Stále nemáme nemecké ani francúzske platy. Aj v tejto oblasti však nastal za 20 rokov členstva v EÚ výrazný pokrok,“ tvrdí Martiška.
Celkové náklady práce na Slovensku, vrátane odvodov platených zamestnávateľom, už nedosahujú 20 percent priemeru EÚ, ale blížia sa k 60 percentám. Po Českej republike sú druhé najvyššie z krajín Vyšehradskej štvorky.
Čaká nás ešte veľa práce
Benefity členstva v Európskej únii sú tak podľa Martišku jednoznačne viditeľné aj na trhu práce. Ekonomická a politická integrácia do štruktúr Európskej únie pomohla Slovensku zvýšiť ekonomickú výkonnosť, pritiahnuť investície a vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré prispeli k ozdraveniu nášho trhu práce, redukcii vysokej nezamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov.
„Samozrejme, za tých 20 rokov členstva v EÚ sa nám nepodarilo vyriešiť všetky problémy a sú oblasti, kde sa k štandardu EÚ približujeme pomalšie, ako by bolo žiadúce,“ uviedol analytik.
Jedným z hlavných pretrvávajúcich problémov slovenského trhu práce sú podľa neho vysoké regionálne rozdiely. V tejto oblasti patríme naďalej medzi najhorších v EÚ.
Miera nezamestnanosti v mnohých okresoch Západného Slovenska je podľa Martišku dnes porovnateľná s najlepšími krajinami EÚ a počet voľných pracovných miest vysoko presahuje počet uchádzačov o zamestnanie. „Problémom je tak nedostatok pracovnej sily,“ vysvetľuje analytik.
Na východe Slovenska a Gemeri sú však naďalej regióny s dvojcifernou nezamestnanosťou, ktorú navyše vo veľkej miere tvoria dlhodobo nezamestnaní a ich počet vysoko presahuje počet voľných pracovných miest.
„Opäť však platí, že po „liek“ na tento problém nemusíme chodiť ďaleko,“ myslí si analytik. Investície do budovania infraštruktúry a vzdelávania je možné podľa neho financovať aj z eurofondov a investície vytvárajúce nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou vieme lepšie pritiahnuť ako členská krajina EÚ.
„Na záver sa dá už len dodať, že nič by nedodalo silnejší ekonomický impulz a nepodnietilo vytváranie nových pracovných miest v regiónoch na východe Slovenska tak, ako ukončenie bojov a postupná ekonomická integrácia Ukrajiny do Európskej únie,“ uzavrel Martiška.
