Aj keď má väčšina obyvateľov Slovenska averziu voči riziku a pristupuje k investovaniu vyslovene konzervatívne, pri korporátnych dlhopisoch vydávaných firmami sa táto opatrnosť úplne stráca. Napriek varovaniam NBS aj ďalších odborníkov Slováci nakupujú korporátne dlhopisy, akoby to bola konzervatívna investícia s garantovaným výnosom.
A ako upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, situácia sa pritom v posledných dvoch rokoch výrazne zhoršila.
Kým v marci 2022 odhadovala NBS, že obyvatelia Slovenska majú investovaných do korporátnych dlhopisov 3,1 miliardy eur, dnes sa odhady pohybujú na úrovni takmer 3,9 miliardy eur. Nárast o 800 miliónov eur za tento čas sa udial aj napriek tomu, že v tomto období obyvateľov Slovenska trápila vysoká inflácia, istý čas dokonca vôbec najvyššia v celej eurozóne.
„Vysoké riziko tohto prístupu dokladuje najnovší konkurz celej skupiny Helske, ktorá približne tritisíc držiteľom dlhopisov vo viacerých krajinách vrátane Slovenska dlhuje v prepočte 125 miliónov eur,“ hovorí Búlik.
Slováci majú dnes v korporátnych dlhopisoch nainvestovaných viac než 3,8 miliardy eur, čo je podľa analytika vyššia suma ako všetky dôchodkové úspory v treťom pilieri. Nárast hodnoty držaných dlhopisov je zásadne vyšší ako objem úspor, ktoré Slováci investovali za toto obdobie do podielových fondov.
A to napriek tomu, že v porovnaní s ktoroukoľvek skupinou podielových fondov ide podľa analytika o veľmi rizikovú investíciu. „Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur, do podielových fondov investovali obyvatelia Slovenska investovali za rovnaký čas len 400 miliónov eur,“ hovorí Búlik.
Vplyv marketingu
Aj keď dlhopis nesie meno známej značky, ide zvyčajne podľa analytika len o marketing. A aj keď je prospekt podnikového dlhopisu schválený NBS, neznamená to podľa Búlika, že by mu regulátor dával punc kvality. Pri schvaľovaní prospektu NBS detailne nehodnotí kvalitu dlhopisu, zo zákona môže len kontrolovať splnenie základných náležitostí. Kvalitu dlhopisu odzrkadľuje napríklad rating, ak by ho dlhopis mal.
„Slovenské ani české dlhopisy však obvykle hodnotenie od rešpektovanej agentúry nemajú,“ povedal Búlik. Korporátne dlhopisy zväčša nie sú zabezpečené a vysoký ponúkaný výnos indikuje vysoké riziko.
Vlaňajšia analýza korporátnych dlhopisov v Česku od forenzných vyšetrovateľov zo Surveilligence ukázala, že za posledných desať rokov skončilo v insolvencii desať percent spoločností, ktoré emitovali dlhopisy. Polovica stihla skrachovať do troch rokov od emisie. Ľudia na nich stratili skoro 260 miliónov eur, boli medzi nimi aj slovenskí investori.
„Na Slovensku na tom kvalita korporátnych dlhopisov nie je o nič lepšie. To ukazujú príklady najväčších firiem ako Arca či Helske, ale aj mnoho ďalších prípadov. Znamená to, že tieto dlhopisy sú vysoko rizikové a pred investíciou by si každý človek mal dobre zvážiť, či je ochotný podstúpiť toto riziko,“ dodáva Búlik.
Ako si preveriť kvalitu dlhopisu?
1. Preverte si firmu, ktorá vydáva dlhopisy: Je rozdiel, či je firma nová alebo zabehnutá a hrá rolu, či o sebe zverejňuje informácie (napríklad v registri účtovných závierok) a kde sídli. Častokrát sú to office houses, virtuálne sídla adresy, kde sú prihlásené stovky firiem, čo je už samo osebe podozrivé. Seriózna firma by mala mať aj vlastnú internetovú stránku s predstavením projektu a detailnými informáciami o ňom.
2. Splatila už firma dlhopisy predtým? Overte si, či už firma vydávala dlhopisy a či ich splatila. Rovnako je dobré pozrieť sa na majiteľov či zástupcov firmy a ich minulosť a oblasť podnikania. Viete si ich preveriť v registri exekúcií a osobných bankrotov a takisto, či už nejakú firmu v minulosti neposlali do konkurzu.
3. Finančné zdravie je dôležité: Zistite si finančné informácie o emitentovi – aké je jeho zadlženie, vlastný kapitál, obrat, štruktúra aktív a či už vôbec niekedy vykázal zisk. Firmu si tiež treba preveriť v registri exekúcií alebo či na ňu nie je podaný insolvenčný návrh, prípadne či nie je dlžníkom Sociálnej poisťovne či Finančnej správy.
4. Je emitent transparentný a dôveryhodný? Je dôležité, či má firma referencie, verejne známe obchodné aktivity a celkovo serióznu reputáciu. Ak ide o eseročku pod známou značkou, akým spôsobom zakladala a riadila táto firma podobné eseročky predtým?
5. Vypočítajte si rizikovosť dlhopisu: V Česku existuje kalkulačka dlhopisov od ministerstva financií (nazvaná Scorecard), na Slovensku robí skóring dlhopisov Zelený delfín.
6. Preverte si aj konkrétnu emisiu: Najneskôr v deň emisie je firma povinná zverejniť emisné podmienky. Treba si v nich všímať likviditu dlhopisov, či nemajú výnimky vo výplate kupónov (úrokov), aké je poradie veriteľov a či nejde o podriadený dlh, pri ktorom je bežný majiteľ dlhopisu v nevýhode voči zabezpečeným veriteľom. Ak je dlhopis zabezpečený, ale ručí zaň priamo emitent alebo iná spriaznená osoba, jedná sa reálne o nezabezpečený dlhopis.
7. Aký je biznis model? Zamyslite sa nad reálnosťou účelu využitia investície. Ak ide o investíciu do realitného projektu, prečo siaha firma po dlhopisoch namiesto štandardného bankového úveru? Aký je aktuálny trh a je reálne, aby sa projekt predal s dostatočným ziskom na vyplatenie investorov?
8. Predajca hrá rolu: Ak sa dlhopisy predávajú cez overenú spoločnosť z investičného prostredia, ide o menšie riziko ako predaj napriamo od emitenta alebo cez internet.
9. Pozor na refinancovanie: Ak je účelom refinancovanie už vydaného dlhopisu, naznačuje to neschopnosť emitenta splácať a odďaľovanie splácania v čase.
10. Pozor na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu: Extra vysoký úrok je významným rizikom a návratnosť môže byť nepravdepodobná. Pritom žiadna garancia budúcich výnosov neexistuje.
