Zakladateľ a bývalý spolumajiteľ Arca Investments, a.s. Pavol Krúpa podáva na Ministerstvo zahraničných vecí v USA, Ambasádu Spojených štátov amerických v Bratislave a Ministerstvo spravodlivosti SR podnet na prešetrenie, či by Peter Horváth, Rastislav Velič a Henrich Kišš, ako spolupracovníci Mariana Kočnera z kauzy Technopol, nemali byť pridaní na Magnitského sankčný zoznam. To by znamenalo zablokovanie majetku v ich firmách.
Magnitského sankčný zoznam, ktorý vydáva Ministerstvo financií Spojených štátov amerických, existuje od roku 2016 a je akceptovaný aj Európskou úniou. V praxi to podľa Krúpu znamená, že ľuďom zaradeným na tento zoznam je zmrazený majetok, nemôžu využívať žiadne obchodné väzby s americkými spoločnosťami, majú zákaz vstupu na územie USA.
Arca Capital má podozrenie na konflikt záujmov, podáva podnet na Slovenskú advokátsku komoru
Na tento sankčný zoznam dalo Ministerstvo financií USA v decembri 2019 Mariana Kočnera a šesť jeho firiem, čím zablokovali ich majetok. Konkrétne ide podľa Krúpu o majetok firiem Správa a inkaso pohľadávok s.r.o., Správa a inkaso zmeniek s.r.o., Tranz-tel, a.s., Hotel Holding, s.r.o., International Investment Development Holding, a. s., a International Investment Hotels Holding, a. s.
Peter Horváth ako najbližší spolupracovník Mariána Kočnera, je podľa Krúpu obvinený v kauze Technopol, v ktorej ide o neoprávnené ovládnutie Technopolu a následné vyvedenie jeho majetku. O prepojeniach Petra Horvátha, Mariána Kočnera s kauzou Technopol písal už v roku 2017 novinár Ján Kuciak.
Krúpa o zmluve údajne nevedel
Firma Technopol servis s pomocou Mariána Kočnera vyviedla majetok v hodnote 20 miliónov eur na firmu Reality Fond, s.r.o., kde je spoločník a konateľ Peter Horváth.
Vo svojej výpovedi Kočner podľa Krúpu tvrdí, že 5 miliónov eur vybavil ako úver z banky a 15 miliónov eur zaplatil Peter Horváth, nie prevodom, ale formou zmenky. To znamená, že sa tým zaviazal, že za budovu zaplatí neskôr v budúcnosti. Spomínaných 15 miliónov eur, ktoré mal Horváth zaplatiť za Technopol, ručila spoločnosť Arca Capital Slovakia, zastúpená Rastislavom Veličom a Henrichom Kiššom.
Po kauze Arca sú investori na trhu obozretnejší, viac sa zaujímajú o informácie k dlhopisom
Zmluvu medzi Arcou a Reality Fondom s.r.o. podpísali Rastislav Velič a Henrich Kišš v roku 2016 ako predstavitelia Arca Capital Slovakia a.s. bez vedomia vtedajšieho akcionára Pavla Krúpu. Úzke prepojenie Horvátha, Kočnera, Veliča a Arcy v súvislosti s kauzou Technopol vyplýva aj z informácií zo zverejnenej komunikácie threemy z roku 2017.
„Podľa môjho názoru bola zmluva robená účelovo tak, aby to vyzeralo, že Horváth má zabezpečené financovanie projektu Technopol. Táto zmluva bola buď sfalšovaná alebo antidatovaná, keďže som o nej nemal vedomosť ako vtedajší majoritný akcionár Arcy a nikdy by som nedovolil, aby bola Arca spájaná s Kočnerom,“ vysvetľuje Pavol Krúpa.
Vzťahy medzi mužmi žiada preveriť
Zaujímavé sú podľa neho aj prepojenia medzi Petrom Horváthom a Rastislavom Veličom. Horváth historicky pôsobil vo firmách Šancová UP s.r.o., Šancová DOWN s.r.o. ktoré mali zastrešovať projekt Arcy na Šancovej ulici.
Takisto figuroval vo firme ACS2 s.r.o., ktorá zastrešuje projekt Arcy v Dúbravke. Po medializovaných informáciách možného prepojenia Arcy, Kočnera a Technopolu, bol Peter Horváth z firiem odstránený a pracuje pre Arcu už len ako externý manažér.
Súd vydal uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania Arca Capital Slovakia
Krúpa preto vyzval príslušné orgány, aby preverili vzťahy Rastislava Veliča, Henricha Kišša a Petra Horvátha s Mariánom Kočnerom, ktorý je na Magnitského sankčnom zozname.
„Takisto vyzývam všetky financujúce banky skupiny Arca, aby zvážili svoju expozíciu voči skupine Arca pre prípadné sankcie zo strany USA a Americkej ambasády v Bratislave. Zároveň som ochotný poskytnúť, dokumenty a mailovú komunikáciu, ktorá dokazuje, že Velič a Kišš úzko spolupracujú s Petrom Horváthom, komplicom Mariána Kočnera v kauze Technopol,“ dodal Krúpa.
