- aktualizované 22. novembra 17:26
Podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) mal v pondelok tlačovú konferenciu, ktorej témou bola ďalšia časť jeho daňovo-odvodovej reformy „Zdaňovanie živnostníkov a reštauračný balík zmien“.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by jej mali po schválení rovnako ako zamestnanci a zamestnávatelia platiť len jednu daň a jeden poistný odvod. Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu.
Paušálna daň 29 percent
Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov. Namiesto paušálnych výdavkov by si mohli SZČO uplatňovať tzv. paušálnu daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov. Takáto paušálna daň by podľa Matoviča bola v skutočnosti súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov.
Video: Tlačová konferencia
„Možno na konci nedostaneme od SZČO nič navyše, ale bol by som veľmi rád, aby platili viac,“ povedal Matovič. Upozornil na to, že odvodová sadzba pre SZČO má byť o štvrtinu nižšia ako pri zamestnancoch. SZČO sú však v súčasnosti poistené len dôchodkovo a nemocensky a k tomu platia zdravotné odvody. Zamestnanec je na rozdiel od SZČO poistený aj pre prípad nezamestnanosti a tiež je poistený garančne a úrazovo.
Celý štát je na pleciach zamestnancov
Minister financií upozornil na to, že dva milióny zamestnancov v súčasnosti platia na daniach a odvodoch 16 miliárd eur ročne, čo vychádza 8-tisíc eur na jedného zamestnanca. Naopak, 400-tisíc SZČO platí ročne na daniach a odvodoch 800 miliónov eur ročne. SZČO tak v priemere na daniach a odvodoch platí 2-tisíc eur ročne.
„Celý štát je na pleciach zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby sa na financovaní štátu podieľajú zlomkom,“ povedal. Ak by podľa neho SZČO platili rovnaké dane a odvody ako zamestnanci, v štátnom rozpočte by podľa Matoviča bolo o 2,4 miliardy eur naviac.
Inštitút paušálnych výdavkov
Ak SZČO v súčasnosti využíva inštitút paušálnych výdavkov, v daňovom priznaní si svoje výdavky uplatňuje vo výške 60 percent hrubých príjmov. Ako daňový výdavok si súčasne uplatní aj zaplatené sociálne a zdravotné odvody. Základ dane si SZČO tiež zníži o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá za tento rok dosahuje 4 511,43 eura.
Pri výpočte sociálnych a zdravotných odvodov si pritom SZČO uplatní len paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov, výslednú sumu vydelí číslom 1,486 a počtom mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku. Výsledkom tohto výpočtu je vymeriavací základ na platenie odvodov. Z takto určeného vymeriavacieho základu tvoria sociálne odvody 33,15 percenta a zdravotné odvody 14 percent.
SZČO však musí platiť sociálne a zdravotné odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý v tomto roku dosahuje 546 eur a od začiatku budúceho roka sa zvýši na 566,50 eura. Z minimálneho vymeriavacieho základu pritom v súčasnosti platí sociálne odvody 82 percent SZČO.
Matovičova daňovo-odvodová reforma
Prvú časť reformy, spočívajúcu vo vyššej podpore rodín, šéf rezortu financií predstavil pred týždňom v nedeľu. Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti. Prídavok na dieťa by sa mal zvýšiť z terajších 25,50 eura mesačne na 30 eur na deti do 18 rokov a na 50 eur na deti nad 18 rokov do ukončenia štúdia na vysokej škole. Rezort financií chce dať ďalších 70 eur na dieťa na služby pre deti, ako sú krúžky, doučovanie, návštevu múzea, či posilňovne. Daňový bonus na dieťa by sa mal pre pracujúcich rodičov zvýšiť zo súčasných 23 eur až 46 eur na 70 eur na každé dieťa do 18 rokov. Štvrtým opatrením je tzv. rekreačný bonus na dieťa pracujúcich rodičov v sume 30 eur mesačne na jedno dieťa.
Druhá časť reformy, ktorú minister financií prezentoval minulý pondelok, je o zdaňovaní práce. Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali platiť len jeden poistný odvod a jednu daň. Zamestnanci by platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy. K tomu by mali zamestnanci s nižšími príjmami nárok na tzv. zamestnanecký bonus v sume maximálne 100 eur a zamestnávatelia nárok na odvodový bonus, ak dajú prácu študentovi alebo osobe so zdravotným postihnutím. Podľa ministra financií by pri tomto novom daňovo-odovodovom systéme malo 99 percent zamestnancov zarobiť v čistom viac ako v súčasnosti.
Tretia časť reformy je o zdaňovaní firiem. Sadzba dane z príjmov pre firmy by sa mala znížiť z 21 percent na 19 percent. Zároveň by sa mali zaviesť tzv. flexibilné odpisy majetku na produktívne investície. Firma si tak bude môcť dodatočne znížiť základ dane o 50 percent tým, že si ľubovoľne urýchli odpis produktívneho majetku. Ďalším opatrením má byť tzv. skupinové zdaňovanie pre firmy rovnakých majiteľov. Náklady na tieto zmeny plánuje ministerstvo financií pokryť zvýšením daní z dividend zo 7 percent na 9 percent, či nárastom daní bankám a oligopolom, resp. monopolom.
