Návrh daňovo-odvodovej reformy, ktorý nedávno predstavil minister financií Igor Matovič, poškodí nielen tie samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré v súčasnosti využívajú paušálne výdavky. S vysokou pravdepodobnosťou ublíži aj tým SZČO, ktoré si riadne účtujú svoje výdavky. SZČO totiž majú platiť na daniach a odvodoch spolu približne takú sumu ako v súčasnosti, avšak platiť majú vyššiu daň z príjmov a nižšie zdravotné a sociálne odvody. Nižšie sociálne odvody pritom znamenajú nárok na nižší dôchodok a nižšie nemocenské dávky. Za približne tú istú sumu, ktorú budú platiť štátu, tak živnostníci dostanú nižšie dávky sociálneho poistenia.
Živnostníci žiadajú Matoviča o stiahnutie návrhu reformy zdaňovania a verejné ospravedlnenie za urážlivé výroky
Ilustrujme si to na príklade živnostníka, ktorý si vedie účtovníctvo. Jeho mesačný príjem znížený o výdavky dosahuje 1 000 eur. V budúcom roku by z tohto príjmu zaplatil sociálne a zdravotné odvody v celkovej sume 317 eur. Táto čiastka by sa skladala z poistného na sociálne poistenie vo výške 223 eur a poistného na zdravotné poistenie vo výške 94 eur. Jeho vymeriavacím základom na výpočet odvodov, a teda aj výpočet nemocenských dávok a budúceho dôchodku, je suma 673 eur. Takýto živnostník by mal mať teda nárok na rovnako vysoký dôchodok, nemocenskú dávku a ošetrovné (OČR) ako zamestnanec, ktorý v hrubom zarába 673 eur. Z príjmu 1 000 eur by živnostník zaplatil daň vo výške 45 eur. Na daniach a odvodoch by tak živnostník štátu uhradil spolu 362 eur.
Menej na sociálne odvody
Podľa návrhu daňovo-odvodovej reformy by mal rovnaký živnostník z príjmu zníženého o výdavky v sume 1 000 eur platiť jeden sociálno-zdravotný odvod vo výške 225 eur a daň z príjmov v sume 147 eur. Spolu by tak štátu odviedol 372 eur. Oproti súčasnosti je to o 10 eur viac, čo je relatívne zanedbateľná suma. Zásadný problém je však v tom, že kým v súčasnosti živnostník platí sociálne a zdravotné odvody v sume 317 eur, po novom by mal uhrádzať len 225 eur.
Exminister Mikloš kritizuje krčah s vodou, ale niektoré veci v Matovičovej daňovej reforme hodnotí pozitívne
Detaily navrhovaného jedného sociálno-zdravotného odvodu vo výške 29 % z vymeriavacieho základu zatiaľ nie sú známe. Ak by sa však zachoval súčasný pomer sociálnych a zdravotných odvodov na celkovej odvodovej platbe, tak by mali sociálne odvody tvoriť 70 percent z celkovej odvodovej platby. V súčasnosti totiž sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie SZČO dosahuje spolu 33,15 percenta a sadzba na zdravotné poistenie 14 percent. Z celkovej odvodovej sadzby vo výške 47,15 percenta tak sadzba na sociálne poistenie SZČO tvorí spomínaných 70 percent (33,15/47,15).
Ak by minister financií Igor Matovič tento pomer odvodov po reforme zachoval, zo sumy 225 eur, ktorú má živnostník platiť ako jednotný sociálno-zdravotný odvod, by sociálne odvody tvorili 157,50 eura (70 percent zo sumy 225 eur). Keďže sadzba pre sociálne odvody SZČO v súčasnosti dosahuje 33,15 percenta, čiastke 157,50 eura zodpovedá vymeriavací základ 475 eur.
Nižší dôchodok a nižšie dávky
Tu sa dostávame k pointe. Pri približne rovnakej platbe daní a odvodov bude mať živnostník nárok na nižší dôchodok a nižšie nemocenské dávky. Kým v súčasnosti totiž platí sociálne odvody z vymeriavacieho základu 673 eur, po novom by zrejme platil poistné na sociálne poistenie zo základu 475 eur. Jeho vymeriavací základ by tak klesol o 30 percent, čím by sa o 30 percent znížili jeho nemocenské dávky aj nároky na budúci dôchodok.
Pri približne rovnakej platbe daní a odvodov bude mať živnostník nárok na nižší dôchodok a nižšie nemocenské dávky.
Ilustrujme si to na príklade ošetrovného (OČR). Bežnú, nepandemickú OČR, môže každý nemocensky poistený rodič na svoje dieťa čerpať 14 kalendárnych dní. V súčasnosti má spomínaný živnostník mesačný vymeriavací základ 673 eur, z čoho denný vymeriavací základ na výpočet dávky vychádza 22,13 eura. Ošetrovné za jeden deň predstavuje 12,17 eura, za 14 kalendárnych dní je to 170,38 eura.
Po reforme by bol jeho vymeriavací základ len 475 eur. Denný vymeriavací základ na výpočet dávky z toho vychádza 15,61 eura a samotná denná dávka 8,59 eura. Za 14 kalendárnych dní by tak živnostník dostal ošetrovné v sume 120,26 eura. Výsledkom by teda bolo, že po reforme by živnostník dostal o 30 percent nižšiu OČR.
Menej aj do druhého piliera?
Ako ďalší príklad si dajme druhý dôchodkový pilier. Ak je živnostník sporiteľom v druhom pilieri, v roku 2023 by na jeho dôchodkový účet v druhom pilieri malo smerovať 5,75 percenta z vymeriavacieho základu. Pri 673-eurovom vymeriavacom základe je to suma 38,70 eura. Ak však reforma živnostníkovi jeho vymeriavací základ zníži na 475 eur, do druhého piliera mu pôjde len suma 27,30 eura (5,75 percenta zo 475 eur). Na jeho účet v dôchodkovej spoločnosti tak pôjde o 30 percent nižší mesačný príspevok.
Čisté mzdy podľa Magdoška po Matovičovej reforme stúpnu len zamestnancom s platom vyšším ako 2-tisíc eur
Problémom daňovo-odvodovej reformy pri návrhu nového zdaňovania SZČO je teda ten, že živnostníci majú platiť oveľa vyššiu daň z príjmov a oveľa nižšie sociálne a zdravotné odvody. Pri príjme 1 000 eur mesačne je v súčasnosti pomer odvodov a dane 317 eur a 45 eur, po novom má byť tento pomer 225 eur a 147 eur. Nižšie sociálne odvody by pritom mali logicky znamenať nižšie dávky sociálneho poistenia. Ako poukazujem v príklade, dávky by sa mali znížiť o 30 percent.
Rozdielny prístup?
Minister financií Igor Matovič pritom predstavil návrh reformy, ktorá má k zdaňovaniu zamestnancov a SZČO nerovnaký prístup. Reforma totiž počíta s tým, že sa pre všetkých zruší nezdaniteľná suma na daňovníka, aj na jeho nepracujúcu manželku. Zamestnancom Matovič ako náhradu ponúka tzv. zamestnanecký bonus, ktorý má slabo zarábajúcim zamestnancom znižovať daň. Zamestnanecký bonus má byť v sume 100 eur, pričom by sa postupne znižoval o 9 percent hrubej mzdy. Nárok na zamestnanecký bonus by tak zanikol pri hrubej mzde 1 111 eur.
Čo ponúka ako náhradu za zrušenie nezdaniteľných častí základu dane Matovič živnostníkom? Nič, len vyššie dane a nižšie sociálne odvody, ktoré pre nich budú znamenať nižšie nemocenské dávky a nižší dôchodok.
