Hrubé úspory domácností od januára do septembra medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem.
V ostatných troch, štyroch rokoch prišlo na Slovensku trvalejšie oživenie miery sporenia spolu s trvalejším a širším oživením hospodárstva a pracovného trhu. Nárast pracovných miest a príjmov sa postupne preniesol do zlepšenia dôvery spotrebiteľov, ale aj ich schopnosti a ochoty tvoriť úspory. Miera úspor v roku 2015 vzrástla výrazne nad hranicu 8 % a udržala sa tam aj v roku 2016 a 2017.
„A súdiac podľa údajov ku koncu septembra 2018 miera úspor v roku 2018 pravdepodobne presiahne 9 %. Hrubé úspory domácností totiž od januára do septembra medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018,“ uviedli analytici VÚB v mesačníku.
V únijnom porovnaní zaostávame
Napriek oživeniu úspor však miera úspor na Slovensku podľa analytikov ešte stále zaostáva nielen za Českou republikou, ale aj väčšinou členských krajín EÚ. Priestor na zlepšenie tak zjavne existuje a podľa názoru analytikov VÚB sa aj skutočne v najbližších rokoch začne napĺňať. Na strane dopytu pomôže pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky, pracovných miest aj miezd. To bude aj naďalej vytvárať priestor pre schopnosť domácností odkladať si časť z príjmu na budúcu spotrebu.
Motivácia sporiť dostáva navyše podľa analytikov VÚB nový rozmer kvôli reguláciám na trhu hypoték. Prísnejšie regulácie Národnej banky Slovenska totiž obmedzujú možnosti bánk poskytnúť klientom stopercentné financovanie. Záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti tak budú musieť vložiť čoraz viac vlastných nasporených peňazí.
Záujem o úspory
Na strane ponuky prichádza zmena v prioritách bankového podnikania. Doteraz preferovaný model podnikania, ktorý bol založený na raste úverov financovanom hlavne zdrojmi od klientov, sa podľa analytikov vyčerpáva.
Zrejme najvýstižnejšie túto zmenu charakterizuje stav úverov a vkladov, ktoré majú domácnosti v tunajších bankách. „Tradičný previs vkladov nad úvermi je od októbra 2018 históriou. Pre klientov bánk to znamená, že o ich úspory začnú mať banky ešte väčší záujem ako doteraz,“ myslia si analytici VÚB.
Úroky sú nízke
V úrokoch na krátkodobých bankových vkladoch síce banky ešte najbližší rok klientov neohúria, pretože tie sú určované oficiálnymi sadzbami Európskej centrálnej banky. A tá sa ani najbližší rok neponáhľa podľa analytikov pustiť ich nad nulu. V alternatívnych sporiacich produktoch, ktoré zafixujú peniaze klientov na dlhšie obdobie, však postupne k pozitívnej zmene podľa ekonómov príde.
Európska centrálna banka totiž od roku 2018 už nebude nakupovať nové štátne dlhopisy ani kryté dlhopisy bánk. Tie sa tak budú musieť s ich predajom obrátiť aj na drobných investorov a ponúknuť im zaujímavejší výnos ako doteraz, keď sa mohli spoľahnúť na umelý dopyt centrálnej banky.
Tradícia sporenia
Domácnosti na Slovensku mali historicky pomerne silnú tradíciu sporenia. Podobne ako v susednej Českej republike ešte v druhej polovici deväťdesiatych rokov sme odkladali zhruba 12 % hrubého disponibilného príjmu. Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia na makroekonomickú stabilizáciu, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si, obrazne povedané, utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Na tej sa zastabilizovala spolu s tým, ako sa zastabilizovala ekonomická situácia pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004.
Ekonomické oživenie, ktoré prišlo po vstupe do EÚ, sa na tvorbe úspor prejavilo len mierne. Finančná kríza, ktorá naplno udrela na sklonku roku 2008 a následne vrhla slovenskú ekonomiku do recesie, bola paradoxne sprevádzaná rastúcou mierou úspor, až ku hranici 8 %. Štúdie analytikov Národnej banky Slovenska a Inštitútu finančnej politiky z tohto obdobia dokumentujú, že u domácností prevládol opatrnostný motív, nakoľko negatívne očakávania o budúcich príjmoch ich donútili znížiť spotrebu.
