Ministerstvo financií údajne uvažuje o dani z bankových prevodov, podľa opozície sa vo vláde zbláznili (video)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VLÁDA: Rokovanie 42. schôdze
Zľava: Predseda vlády SR Robert Fico a minister financií SR Ladislav Kamenický počas rokovania 42. schôdze vlády SR. Bratislava, 9. júl 2024. Foto: archívne, SITA/Úrad vlády SR
Tento článok pre vás načítala AI.
  • aktualizované 19. júla 2024, 13:52

Ministerstvo financií údajne uvažuje o dani z bankových prevodov. Tá by mala vykryť tretinu plánovanej konsolidácie verejných financií v budúcom roku, píše Denník N. Rezort financií to nepotvrdil.

„Ministerstvo financií SR nebude podporovať akékoľvek mediálne špekulácie o tejto téme,“ uviedlo pre agentúru SITA tlačové oddelenie rezortu. Hoci nie sú jasné žiadne detaily, k danej problematike sa už vo veľkom vyjadrujú opoziční politici.

Bankové operácie sú kyslíkom bankového sektora

Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) ide o socialistickú daň, ktorú tu idú zaviesť.

„Ak vám napríklad príde čistá mzda, tak štát zamestnávateľovi strhne nejaké to percento. Len preto, že vám ju nedal v hotovosti, ale na účet. Čo sú toto za hlúpe nápady? Vo vláde sa už zbláznili?,“ hovoril na piatkovej tlačovej konferencii predseda SaS Branislav Gröhling. Podpredseda SaS Marián Viskupič doplnil, že bankové operácie sú kyslíkom bankového sektora.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„To je ako keby ste chceli zdaniť dýchanie človeka. V konečnom dôsledku to zaplatia len a len ľudia,“ uviedol Viskupič.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Vláda vymyslela spôsob, ako obtiahnuť všetkých občanov bez toho, aby si to všimli,“ povedal poslanec za Progresívne Slovensko Štefan Kišš. Už dnes ľudia platia rôzne vysoké poplatky v rámci bankovníctva, ako napríklad za výber či zmenu PIN-u. Namiesto toho, aby sa vláda snažila s bankami na poplatkoch dohodnúť, ďalšie zdanenie zvýši podľa Kišša tlak a banky budú zvyšovať poplatky ďalej.

Bezhotovostné platenie skončí

„Vláde sa zrejme páči doba kešu. Toto opatrenie bude mať za následok, že skončí bezhotovostné platenie,“ domnieva sa Kišš.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová zavedenie dane z finančných transakcií považuje za nehoráznosť.

„Ide o ďalší útok na peňaženky bežných občanov, ktorý sa prejaví v nižších platoch a vyšších poplatkoch,“ varuje Remišová. Tiež poukazuje na to, že vláda opäť kopíruje neefektívne riešenia Viktora Orbána z Maďarska, čo pre Slovensko znamená ďalšie problémy.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Vyzývam túto vládu, aby namiesto vymýšľania nových daní v prvom rade šetrila na sebe a zrušila napríklad nehoráznu doživotnú rentu pre Roberta Fica či iné benefity, ktoré pre seba schválila,“ uzavrela Remišová.

S údajným návrhom ministerstva nesúhlasí ani mimoparlamentná strana Demokrati. Otvára sa podľa Eduarda Hegera priestor podvodníkom, pretože sa nájdu ľudia, ktorí pre obavy budú držať svoje peniaze v hotovosti.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Toto nás vracia 20 rokov späť,“ skonštatoval Heger. A zároveň dodal, že podnikateľov to vyženie do zahraničia.

Ministerstvo sa ohradilo

Ministerstvo financií sa voči vyjadreniam politikov ohradilo. Podľa rezortu sú to ničím nepodložené a zavádzajúce informácie, ktoré majú vzbudiť strach a neistotu.

„Niektorí politici totiž účelovo narábajú s neoverenými faktami a svoje domnienky prezentujú na tlačových konferenciách ako fakty,“ uvádza ministerstvo. Zároveň tvrdí, že neplánujú zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov.

„Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ,“ informuje MF.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Aké zmeny môžu nastať

Nová daň by zvýšila náklady bánk, podnikov a aj bežných ľudí. Podľa medializovaných informácií by sa napríklad mala zaviesť na bežné prevody z účtu na účet, posielanie výplat, platenie faktúr, ako aj na platby kartou či výbery z bankomatov. V súčasnosti sú tieto služby väčšinou bez poplatku. Samotné banky sa zatiaľ k tomu vyjadriť nechcú, keďže ide len o špekulácie.

„Vo všeobecnosti však platí, že aktuálne daňové zaťaženie bánk pôsobiacich na Slovensku je jedným z najvyšších v EÚ, pričom v pomere k zisku pred zdanením je vôbec najvyššie v EÚ, a to až o 150 % vyššie ako je priemer EÚ. Každé ďalšie zaťaženie bankového sektora by sa preto premietlo do zhoršenia až obmedzenia financovania obyvateľstva, podnikateľov i verejného sektora, vrátane štátu,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav GröhlingDaniela GilányiEduard HegerMarián ViskupičRobert FicoŠtefan kiššVeronika RemišováViktor Orbán
Firmy a inštitúcie DemokratiDenník NMF Ministerstvo financií SRProgresívne Slovensko (PS)SaS Sloboda a SolidaritaSBA Slovenská banková asociáciaZa ľudí