Ministerstvo financií SR opätovne vyzvalo na urýchlenú dohodu o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zákona o výdavkových limitoch.
„Potrebu nevyhnutného schválenia zákonov prezentoval štátny tajomník ministerstva financií Ľuboš Jančík na odbornej Konferencii o budúcnosti Európy,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.
Navrhované zmeny by priniesli Slovensku nielen pozitívny vplyv na verejné financie, ale zároveň aj zaradenie sa medzi najzodpovednejšie krajiny Európskej únie.
Aj nezávislí ekonómovia
Na potrebu prijať zákon o rozpočtovej zodpovednosti dlhodobo upozorňujú nielen predstavitelia ministerstva financií, ale aj nezávislí ekonómovia.
„Za najkľúčovejší nástroj na dosiahnutie rozpočtovej disciplíny považujem prijatie viacročných výdavkových stropov novelou ústavného zákona a ich naviazania na dlhodobú udržateľnosť,“ zdôraznil Juraj Kotian, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. „Závery dnešného dňa sú podkladom pre ďalšiu prácu ministerstva financií a zároveň sú dôležitým podkladom pre pozície Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii,“ dodal Ľuboš Jančík.
V dôsledku mimoriadnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 boli dočasne pozastavené fiškálne pravidlá paktu stability a rastu. Postupne sa ale členské štáty EÚ budú vracať k pôvodne nastaveným pravidlám.
Dôsledky mimoriadnych opatrení
Už teraz sa však ukazuje všeobecný zámer na reformu pravidiel, aby boli krajiny v budúcnosti lepšie pripravené na krízové situácie.
„Už minulý rok sme začali intenzívne pracovať na reforme riadenia slovenských verejných financií. Ide o spomínané zákony o rozpočtovej zodpovednosti a výdavkových limitoch,“ uviedol Ľuboš Jančík, ktorý verí, že do konca roka sa reformu a zákon podarí schváliť. „Tento zákon je pre Slovensko kľúčový. Mal by zaviesť záväzné limity pre maximálny objem výdavkov štátneho rozpočtu a jednotlivých ministerstiev,“ konštatuje rezort financií.
Zákon by mal zároveň zabezpečiť, aby vlády a politici v dobrých ekonomických časoch zabezpečovali dostatočné rezervy na možné horšie časy. „Ak by sa podobný princíp uplatňoval počas predchádzajúcich rokov, Slovensko by tak ušetrilo spolu takmer 10 miliárd eur,“ uzavrelo ministerstvo.
