Podľa rezortu práce máme na Slovensku približne 123 tisíc fiktívnych živnostníkov. Analytik z INESS Martin Vlachynský však tvrdí, že ide len o fiktívny problém.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poukázalo na správu od Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), ktorá uvádza odhad, že v roku 2021 bolo na Slovensku približne 107 tisíc fiktívnych živnostníkov. Analýza od Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ďalej odhaduje aktuálnejšie číslo na úrovni asi 123 tisíc fiktívnych živnostníkov.
„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súčasnosti analyzuje oblasť fiktívnych živností a na základe toho následne navrhne potrebné opatrenia,” uvádza ministerstvo práce. Jedným z opatrení, ktoré rezort sľubuje, bude dôsledná kontrola dodržiavania Zákonníka práce.
Ide len o pomocné barličky?
Na Slovensku sa v posledných rokoch diskutuje o takzvaných „nútených“ a „falošných“ živnostiach, pričom tieto termíny sa podľa analytika z INESS Martina Vlachynského často zamieňajú.
Podľa jeho slov ide len o pomocné barličky, ktorými sa ministerstvo pokúša riešiť problém, ktorý reálne nikoho netrápi. Vlachynský poukazuje na to, že primárnym cieľom ministerstva je priniesť ďalšie zdroje do rozpočtu.
Živnostníci a SZČO dostanú do konca júla oznámenia o svojich odvodových povinnostiach
„Situácia na trhu práce je už niekoľko rokov taká, že aj nekvalifikovaní zamestnanci majú dostatok príležitostí nájsť si alternatívu v podobe trvalého pracovného pomeru,“ tvrdí.
Väčšina živnostníckych vzťahov vychádza podľa neho zo vzájomnej dohody medzi odberateľom a dodávateľom, pričom zamestnanci oceňujú trhové riziká dodávateľského vzťahu vlastným rozhodnutím. Ministerstvo podľa neho označuje za „falošného“ živnostníka toho, ktorý zvonka vykazuje znaky závislej práce.
„Ale to je veľmi subjektívne – majster, ktorý spraví za rok sádrokartón na 10 rodinných domoch je živnostník, ale ten, ktorý celý rok robí sádrokartón na 10-poschodovej kancelárskej budove, je už ,falošný‘ živnostník?“ uvádza Vlachynský ako príklad.
Štát by nemal zavádzať žiadne opatrenia
Počet živnostníkov sa podľa analytika mení len veľmi pozvoľne a úpravy nie sú potrebné. Mierny nárast ich počtu nastal po roku 2020, čo môže mať rôzne príčiny, ako napríklad pandémia COVID-19 alebo nárast zdieľanej ekonomiky. Od konca roka 2022 však ich počet ostáva na jednej hladine.
Fiktívni živnostníci prinášajú Slovensku veľké spoločenské náklady, podľa odhadov ich môže byť viac ako 100-tisíc
„Štát by nemal zavádzať žiadne opatrenia na riešenie fiktívneho problému fiktívnych živností,“ zdôrazňuje Vlachynský. Upozorňuje, že snaha vytlačiť živnostníkov do pracovných pomerov môže viesť k nižším disponibilným príjmom a úbytku ekonomickej aktivity.
„Časť živnostníkov sú dôchodcovia alebo ľudia podnikajúci popri trvalom pracovnom pomere, ktorí majú alternatívu jednoducho to nerobiť vôbec.“ Podľa analytika by krajina mala byť vďačná, že má počas demografickej krízy ľudí, ktorí sú ochotní prevziať na seba viac rizika a menej sa spoliehať na sociálny štát.
Prečo si ľudia vyberajú živnosť?
Prechod na živnosť je podľa ministerstva často motivovaný výrazným daňovým a odvodovým rozdielom, pričom však takáto forma práce predstavuje pre osobu viac rizík, ako napríklad nezabezpečenie pracovného úrazu.
Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) uvádza, že vysoký počet nútených živností na Slovensku je výsledkom nepružných ustanovení Zákonníka práce a nadmerného množstva povinností, ktoré legislatíva ukladá zamestnávateľom vo vzťahu k zamestnancom.
Štát robil experiment na živnostníkoch, listy s hrozbou dokážu zvýšiť vybrané poistné
„Zamestnávatelia z dôvodu snahy o flexibilitu riadenia pracovnej sily a udržania konkurencieschopnosti preto radšej volia spoluprácu so živnostníkmi,“ uvádza SŽZ. Ide napríklad o obmedzenia pri zamestnávaní na dobu určitú, nízky počet hodín sezónnej práce, obmedzenie počtu povolených nadčasov a nemožnosť ukončenia pracovného pomeru na dobu neurčitú bez uvedenia dôvodu.
Medzi ďalšie významné príčiny patrí existencia voľných živností, pri ktorých sa nevyžaduje odborné vzdelanie a požiadavky zamestnancov na väčšiu flexibilitu a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. „Tento režim využívajú aj cudzinci, ktorí nevedia získať pracovné povolenie,“ dodáva zväz.
Kto je pravý a nepravý živnostník?
Falošný alebo nepravý živnostník je vo vzťahu k svojmu fiktívnemu odberateľovi v postavení podriadenosti, pričom mu odberateľ zadeľuje pracovné úlohy a určuje pracovný čas. Naopak, skutočný živnostník si samostatne vyhľadáva zákazníkov, stanovuje ceny a termíny prác a podniká na vlastný účet a zodpovednosť.
SŽZ navrhuje viaceré opatrenia na zníženie počtu nútených živností, ako napríklad definovať povolania, ktoré nesmú byť vykonávané formou živností, či definovať znaky nepravej živnosti a dôrazne v praxi overovať obchádzanie režimu závislej práce. Rovnako navrhuje zrušiť možnosť podnikania na voľnú živnosť v stavebníctve, a uľahčiť zamestnávanie na trvalý pracovný pomer.
