Európa starne. Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku nad 65 rokov sa podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka v najbližších 25 rokoch výrazne zvýši vo všetkých krajinách EÚ.
Slovensko sa aktuálne radí medzi krajiny EÚ s relatívne nižším priemerným vekom a aj s najnižším indexom starobnej závislosti. Nízka pôrodnosť a starnutie silných populačných ročníkov zo sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov však podľa analytika spraví zo Slovenska v nasledujúcich dekádach jednu z najrýchlejšie starnúcich ekonomík Európy.
Tento trend už začal a horší sa aj index starobnej závislosti, teda pomer medzi tými, ktorí dôchodky poberajú a tými, ktorí pridanú hodnotu v ekonomike prioritne vytvárajú.
Slovensko upravilo penzijný systém
Na nepriaznivú demografiu reagovalo Slovensko už v minulosti úpravami svojho penzijného systému.
Správa ministerstva ukázala, koľko penzistov má starobný dôchodok vyšší ako je priemerná mzda
Penzijný systém postavený len na medzigeneračnej solidarite by bol podľa analytika len ťažko udržateľný, preto krajina zaviedla do svojho dôchodkového systému aj tzv. druhý pilier, kde si budúci dôchodcovia sporia na vlastných dôchodkových účtoch. „Časté zmeny v kapitalizačnom pilieri od jeho zavedenia pred takmer dvadsiatimi rokmi, však znížili potenciálne výnosy časti sporiteľov,“ poznamenal Koršňák.
Ani s druhým pilierom však medzigeneračná solidarita zo systému úplne nevypadla a stále bude podľa neho tvoriť významnú časť vyplácaných dôchodkov, do kapitalizačného piliera aktuálne smeruje menej ako polovica dôchodkových odvodov.
Vek odchodu do dôchodku
Pre stabilizáciu systému v prostredí rastúcej priemernej doby dožitia je preto podľa Koršňáka nevyhnutná aj postupná úprava veku odchodu do dôchodku.
Slovensko sa rozhodlo ísť cestou zafixovania očakávanej doby strávenej na starobnom dôchodku, odchod veku sa preto v minulých rokoch naviazal na vek dožitia. Neskorší odchodový vek do dôchodku je však politicky nákladné, resp. nepopulárne opatrenie.
Aj z tohto dôvodu sa preto podľa analytika pomerne často dostáva pod tlak politikov. „Nie je tak možné vylúčiť, že podobne, ako tomu bolo v posledných rokoch, aj v budúcnosti budeme pozorovať pravidelné snahy o rušenie a znovuzavádzanie tohto automatu na výpočet veku odchodu do dôchodku,“ myslí si Koršňák.
Rodičovská penzia je problém
Slovenský dôchodkový systém síce v súčasnosti viaže vek odchodu do dôchodku na očakávaný vek dožitia, zároveň však po 40 odpracovaných rokoch umožňuje odchod do predčasného dôchodku.
Stabilitu dôchodkového systému v budúcnosti znižuje podľa Koršňáka aj tzv. rodičovský bonus, ktorý presmerováva výplatu časti dôchodkov z budúcnosti do súčasnosti. „I zavedenie tohto opatrenia zvýšilo riziko dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií,“ uviedol analytik.
Verejné zdroje je možné podľa neho zvýšiť v zásade dvomi spôsobmi, odhliadnuc od zvýšenia daňovo-odvodeného zaťaženia. A to zvýšením veľkosti produktívneho obyvateľstva, teda časti populácie, ktorá zdroje vytvára, alebo zvýšením produktivity v ekonomike.
Rýchlym riešením vedúcim k nárastu produktívnej populácie je jej migrácia v smere do krajiny. Pomalým riešením sú opatrenia vedúce k zvýšeniu pôrodnosti. Tieto opatrenia však prinášajú svoje benefity až v horizonte desiatok rokov.
