Zlepšenie epidemickej situácie sa odrazí aj na výške podpory štátu určenej pre zamestnávateľov a živnostníkov. Od 1. júla bude naviazaná na Covid automat, ktorého farba stanoví výšku príspevkov.
Čím lepšia situácia, tým menej peňazí
Najväčšia časť z balíka pomoci ministerstva práce, ktorý presahuje dve miliardy eur, sa bude rozdeľovať v prípade, ak bude krajina v čiernej alebo bordovej farbe. Zamestnávateľom by sa vtedy preplatilo 100 percent ceny práce a živnostníci by zase napríklad získali príspevok podľa poklesu tržieb od 330 do 870 eur.
Červená alebo ružová fáza by však rozsah týchto príspevkov okresala o paušálny príspevok z opatrenia 3B, ktorý hradí časť mzdových nákladov na zamestnanca, v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa.
Zamestnávateľom by už bolo vyplatených iba 80 percent z celkovej ceny práce zamestnancov a horná hranica paušálneho príspevku živnostníkov by sa znížila na 810 eur.
Navýšenie štátneho rozpočtu je nezodpovedné, analytik INESS nevidí pre vyššie výdavky dôvod
Oranžová a žltá farba by pre zamestnávateľov síce znamenala preplatenie 80 percent, ale nejednalo by sa o celkovú cenu práce, ale hrubú mzdu zamestnanca, pričom živnostníci by si mohli prilepšiť maximálne o 540 eur.
Pomoc by pritom trvala len do chvíle, kým by v krajine nebolo 40 a viac zelených okresov alebo do konca roka 2021. Potom už budú môcť podnikatelia využívať takzvaný Kurzarbeit.
Zmena má trvať iba šesť mesiacov
Takýto model však nevyhovuje ani podnikateľom, ani odborárom. Zásadný nesúhlas napríklad vyjadrila Asociácia priemyselných zväzov (APZ) a jej členské zväzy.
Odstránenie súčasných benefitov do času nástupu Kurzarbeitu by podľa jej prezidenta Alexeja Beljajeva znamenalo zhoršenie konkurencieschopnosti podnikov a ohrozenie pracovných miest.
„Ako jedno z možných riešení preto navrhujeme, aby už schválený zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť skôr, ideálne už od 1. 7. 2021,“ uviedol prezident APZ.
Vytváranie konfliktu medzi zamestnancami a živnostníkmi je len zásterkou, podľa INESS chcú politici míňať viac
To isté odporúča aj Lenka Hvolková z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Podľa nej nie je šťastným riešením, ak má nový systém pomoci trvať iba šesť mesiacov.
„Podniky tak prichádzajú o potrebnú podporu v čase, kedy sa síce situácia v oblasti pandémie na Slovensku zlepšuje, ale nutne nemusí znamenať aj zlepšenie stavu v samotných podnikoch z hľadiska dosahovania ich ekonomickej výkonnosti,“ uviedla Hvolková.
Viac nevýhod ako výhod
Podobne situáciu vníma aj Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR ( AZZZ SR), ktorý medzi nevýhody novej pomoci štátu zaradil najmä zrušenie opatrenia 3B.
Hovorí, že to skomplikuje situáciu najmä tým priemyselným podnikom, ktoré nebudú môcť vyrábať pre nedostatok surovín, pričom sa nejedná len o čipy, ale napríklad aj o polovodiče do áut či polyméry potrebné pri výrobe plastov.
Razantný nárast detských prídavkov môže rozvrátiť verejné financie, kritizujú zamestnávatelia Matovičov plán
„V tomto prípade to nemôžeme považovať za niečo, čo je úplne v poriadku a čo by sme si vedeli predstaviť. Najmä pokiaľ ešte nefunguje kurzarbeit, ktorý je pripravený v rámci zákona a je schválený,“ uviedol pre portál voFinanciách.sk Machunka.
Zároveň však dodal, že drobnou výhodou zavedených zmien môže byť motivovanie niektorých jednoosobových eseročiek alebo živnostníkov k väčšej proaktivite, pretože už nebudú dostávať automaticky podporu len na základe poklesu obratu.
Odborárom vadí zmätok a neférovosť
Prepojenie prvej pomoci a Covid automatu vníma negatívne aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR).
„Nastavenie na COVID automat, ktorý sa bude priebežne meniť v čase, zneprehľadní situáciu a zhorší jej čerpanie, keďže už teraz veľa subjektov považuje žiadosť o pomoc za zložitú,“ uviedla jej hovorkyňa Martina Nemethová.
KOZ takisto upozorňuje, že nie je jasné, ako sa budú riešiť špecifické prípady, v rámci ktorých môžu mať podniky s prevádzkami v rôznych okresoch totožné výpadky, ale kompenzácie už nie.
Slovenská živnostenská komora odporúča vláde zvoliť princíp „menej je viac“
Opatrenie budú totiž naviazané na celonárodný stupeň Covid automatu a nie na automat v jednotlivých okresoch. Regionálne hľadisko sa podľa Hvolkovej berie do úvahy len v prípade nutnosti zatvorenia prevádzky v rizikovom okrese po rozhodnutí hygienika.
KOZ to považuje za diskriminačné. „Dostáva to jednotlivé subjekty v núdzi do nerovnakého postavenia, pričom objektívne dopady prípadných reštrikcií na subjekty môžu byť rovnaké,“ uviedla Nemethová.
Krajine by pritom podľa nej pomohli skôr schémy pomoci či granty na posilnenie oživenia ekonomiky. Ministerstvo práce však okrem kurzarbeitu a projektov aktívnej politiky práce takéto formy pomoci doteraz nezaviedlo.
Ekonóm: Podnikatelia to mali čakať
Podľa hovorkyne ministerstva Evy Rovenskej však pripravuje spolu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny aj tento rok nové projekty, o ktorých spustení budú včas informovať.
Na nespokojnosť zamestnávateľov a odborárov ministerstvo uviedlo, že predlžuje obdobie poskytovania finančnej pomoci tak, aby jednotlivé opatrenia kopírovali aktuálnu pandemickú situáciu. „Nastavenie schémy štátnej pomoci meníme s cieľom zodpovedne prinášať efektívnu a adresnú pomoc,“ dodala Rovenská.
Súčasná pandémia poznačila aj splátkové spoločnosti
S postupom ministerstva súhlasí aj ekonóm Robert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). „Podnikatelia sa jednoducho musia pripraviť na to, že s tým, ako sa bude otvárať ekonomika a rušiť obmedzenia, bude klesať vyplácaná pomoc,“ uviedol pre portál voFinanciách.sk.
Dotovanie podnikov, ktoré nemajú tržby pre menší dopyt po ich službách alebo ktorým meškajú dodávky, by mohlo zakonzervovať pracovnú silu, ktorá by chýbala niekde inde.
