Slovenské hospodárstvo sa v najhoršom scenári môže v tomto roku prepadnúť až o 13,5 %. Predpokladá to Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej aktualizácii výhľadov slovenskej ekonomiky. V najlepšom scenári by sa zase hrubý domáci produkt Slovenska v tomto roku znížil o 5,8 %. V predchádzajúce predikcii spred mesiaca pritom centrálna banka v negatívnom scenári odhadovala, že pokles hospodárstva vplyvom koronakrízy by v tomto roku mohol dosiahnuť necelých 10 %.
Ako najpravdepodobnejší však NBS momentálne označuje stredný scenár, podľa ktorého by ekonomika v tomto roku klesla o 9,3 %, nasledovalo by však oživenie s rastom HDP o 8 % už v roku 2021 a následným zmiernením jeho dynamiky na 4,3 % v roku 2022. Základom nastavenia scenárov je pritom odlišný vývoj šírenia a potlačenia pandémie koronavírusu. Vo všetkých sa na globálnej úrovni uvažuje s oživením v tvare „V“, teda s výrazným poklesom ekonomiky nasledovanej rýchlym oživením. S návratom na takmer pôvodné úrovne sa však počíta iba v tom najoptimistickejšom. Pri ďalších scenároch už centrálna banka očakáva, že nastanú výraznejšie permanentné straty v globálnej ekonomike, ako aj v globálnom obchode.
Oživenie by malo byť dynamické
Dno hospodárskeho prepadu by pritom tak domáca, ako aj globálna ekonomika mala dosiahnuť v druhom kvartáli tohto roka. Nasledovať by malo dynamické oživenie, k čomu by mal prispieť tak zahraničný, ako aj domáci dopyt. „V ďalších rokoch sa očakáva pokračovanie tohto trendu, aj keď produkciu sa nepodarí v horších scenároch dobehnúť ani v strednodobom horizonte,“ dodáva centrálna banka.
Výrazný prepad hospodárstva so sebou podľa aktuálnych prognóz NBS prinesie na Slovensku aj úbytok 46 až 100-tisíc pracovných miest, čím by sa miera nezamestnanosti v najhoršom scenári mohla priblížiť dvojciferným hodnotám. Negatívny dopad pandémie na pracovný trh však tlmia vládne opatrenia, ktoré môžu podľa centrálnej banky zachrániť až zhruba 50-tisíc pracovných miest. Dôsledkom krízy by mali taktiež poklesnúť v tomto roku mzdy. Tlmiť ich bude menej odpracovaných hodín, absencia odmien a vysoké percento ľudí, ktorí budú čerpať sociálne dávky z dôvodu zavretých škôl a karanténnych opatrení. „V nasledujúcich rokoch by sa mal v súlade s rastom ekonomiky začať obnovovať aj rast zamestnanosti a miezd,“ uvádza NBS.
Hospodárenie štátu sa výrazne zhorší
Pokles ekonomiky a vysoké výdavky na zmiernenie negatívnych dopadov koronakrízy zároveň vyženú nahor deficit verejných financií. Ten môže podľa centrálnej banky v tomto roku dosiahnuť 6,9 až 10,3 % HDP. Takýto vývoj by zároveň znamenal zvýšenie dlhu verejnej správy na 56,6 % HDP, prípadne až na 64 % HDP v najhoršom scenári. Fiškálne oparenia sú však podľa NBS nevyhnutné, aby sa zabránilo ešte väčším ekonomickým škodám.
Riziká tejto prognózy pritom centrálna banka vníma na obe strany. Najväčšia neistota však podľa NBS pramení z ďalšieho vývoja pandémie, teda ako rýchlo a efektívne sa ju podarí potlačiť, resp. či sa podarí vynájsť vakcínu v dohľadnom čase. „Otázna je aj dĺžka trvania uzavretých častí ekonomík na globálnej úrovni, čo môže predĺžiť, ale aj skrátiť oživenie ekonomického rastu. Taktiež je možné, že sa zmení spotrebiteľské správania. Veľmi neistý je aj vývoj na finančných trhoch,“ dodáva centrálna banka.
