Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu v roku 2019 sa nepodarilo naplniť a v skutočnosti verejná správa hospodárila s deficitom 1,22 mld. eur. Aj napriek miernemu zvýšeniu dlhu sa Slovensko v minulom roku nepriblížilo k sankčnému pásmu. Avšak dobrý hospodársky rok 2019 nebol podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR využitý na vytváranie finančnej rezervy pre horšie časy. Úrad to konštatuje v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu, ktoré predloží poslancom parlamentu predseda Karol Mitrík na aktuálnej schôdzi zákonodarného zboru.
Vláda SR a jednotlivé ústredné orgány štátu skončili hospodárenie za predchádzajúci kalendárny rok so stratou viac ako 2,2 mld. eur. Kontrolóri upozorňujú Národnú radu SR na skutočnosť, že medziročne stúpli kapitálové výdavky štátu o bezmála pol miliardy eur, pričom najväčší objem peňazí smeroval do nákupu taktických stíhacích lietadiel, do investičných projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a do modernizácie železničných tratí. Národní kontrolóri dlhodobo poukazujú na nedostatočný objem financií, ktoré majú pomôcť riešiť modernizačný dlh v sektore zdravotníctva, školstva, ale tiež pri obnove verejných budov či kultúrnych pamiatok. K lepšiemu využitiu prostriedkov i verejnej kontrole dosahovania kľúčových cieľov majú prispieť pravidlá programového rozpočtovania.
Chýbajú merateľné ukazovatele
NKÚ po preverení štyroch rozpočtových kapitol zistil, že programové rozpočtovanie je značne formálne. Rezortné ciele nemajú merateľné ukazovatele, a preto ich nie je možné vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti a účinnosti. Tento stav podľa Mitríka vyvoláva pochybnosti o tom, či pri limitovanom objeme verejných prostriedkov dosahujeme strategické ciele a či sú dotknuté inštitúcie schopné preukázať prínos realizovaných projektov k udržateľnému rozvoju spoločnosti.
Ako príklad úrad uvádza program výstavby novej cestnej infraštruktúry. V roku 2019 nebol odovzdaný do užívania žiadny nový úsek diaľnice, ktorý by bol financovaný priamo zo štátneho rozpočtu. Vďaka európskej finančnej pomoci sa rozšírila diaľničná infraštruktúra o 14,4 kilometra, pričom cieľom rezortu dopravy bolo sprístupniť taktiež 29 kilometrov diaľnic vybudovaných zo štátnych prostriedkov. Na zlú prax upozorňuje NKÚ aj pri nákupe nových titulov učebníc. Z pôvodne plánovaných 20 titulov nebola rezortom školstva v minulom roku obstaraná ani jedna učebnica.
Počet rozpočtových opatrení rastie
Najvyššia kontrolná inštitúcia opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80 % a dostal sa z úrovne 1 672 opatrení v roku 2012 na 3 022 opatrení v minulom roku. Z pohľadu autority pre externú kontrolu tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol. Podľa Mitríka vznikajú tiež otázky o transparentnosti celého rozpočtového procesu, ktorý negatívne limituje kontrolu zo strany poslancov, ale aj odbornej verejnosti.
Ako neštandardný vnímajú kontrolóri tiež výrazný objem peňazí vyčlenených v rezerve predsedu vlády. V prvom kroku bola zákonom o štátnom rozpočte schválená rezerva premiéra na úrovni 1,5 mil. eur. Počas roka však bola rezerva rozpočtovými opatreniami zvýšená až na sumu 3,3 mil. eur. Takéto konanie je podľa úradu síce legitímne, ale účelnosť, efektívnosť i transparentnosť použitia verejných zdrojov s využívaním takéhoto nástroja je značne riziková.
