Pri uplatňovaní nulového štartovacieho rozpočtu pre nové investície by jednotlivé rezorty už nemali financovať neefektívne alebo nezmysluplné investície len preto, že majú k dispozícii nejaké peniaze.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Marcela Klimeka (nominant OĽaNO) všetky kapitálové, resp. investičné výdavky v tomto balíku v objeme nad jeden milión eur podliehajú hodnoteniu Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP).
Štátny rozpočet dosiahol schodok takmer štyri miliardy eur. Zvýšili sa príjmy, ale aj výdavky
„Tento rozpočet je teraz spravovaný na centrálnej úrovni a zároveň podlieha hodnoteniu, je to z môjho pohľadu veľmi významná reforma verejných financií,“ tvrdí Klimek s tým, že ide o historickú zmenu. Mení totiž dlhoročne zaužívaný mechanizmus podľa neho politického rozpočtovania kapitálových výdavkov na ekonomicky najefektívnejší mechanizmus hodnoty za peniaze.
Nové pravidlá investovania vo verejnej správe na základe nulového štartovacieho rozpočtu (Investície 2.0) uplatňuje rezort financií prvý rok, zámerom je zlepšiť celý proces a všetky fázy prípravy investícií, aby sa problémy neriešili až pri obstarávaní.
Uprednostniť treba projekty s najvyššou návratnosťou
Verejný kapitálový rozpočet na tento rok je podľa štátneho tajomníka ministerstva financií na úrovni 1,2 miliardy eur a približne v týchto rámcoch sa bude vyvíjať aj v budúcich rokoch.
„Keďže je veľké množstvo investičných projektov, ktoré sa dajú realizovať vo verejnej správe, správca sa musí rozhodnúť, ktoré projekty priorizuje a ktoré nie. Presne na priorizáciu slúži hodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze,“ uviedol Klimek.
Koalícia sa stále nedohodla na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, sulíkovci trvajú na daňovej brzde
Ako podotkol, najlepšie je realizovať najskôr investície s najvyššou návratnosťou a postupne ďalšie, a to z pohľadu verejného záujmu a verejných financií.
„A preto je tá zmena tak principiálne významná,“ myslí si. Aj keď s rezortmi sú o tom ešte diskusie, lebo boli zvyknuté spravovať si rozpočet samostatne, spolupráca s nimi je podľa štátneho tajomníka zatiaľ dobrá a darí sa im vysvetľovať a realizovať plány tak, ako boli navrhnuté.
Doležal má k nulovému rozpočtu pripomienky
Hoci minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) nulový štartovací rozpočet akceptuje, resp. berie na vedomie, má k nemu aj pripomienky. Nevidí dôvod, aby projekty, ktoré majú zelenú od ÚHP a sú v harmonograme investičných priorít rezortu, neboli v investičnom rozpočte od roku 2022 a výhľadovo v rokoch 2023 a 2024.
„Nemôžeme mať výhľadovo nulu v investičnom rozpočte. Ostatné projekty, ktoré nemajú zelenú, zostanú vo všeobecnej pokladničnej správe, s tým nemám problém,“ povedal Doležal v poslednom živom prenose na sociálnej sieti.
Akékoľvek investičné prostriedky sú podľa ministra dopravy vo všeobecnej pokladničnej správe na ministerstve financií.
Spoločnosti cítia neistotu
„Sú síce pridelené do nášho rezortu, ale nie u nás. A ak chcem reálne čerpať tieto investície, tak požiadam o tzv. rozpočtové opatrenie. Urobili sme kusisko práce s ÚHP aj s ministerstvom financií v tom, že sme zverejnili vládou schválený harmonogram investičných priorít, kde je jasná vízia, ako chceme čerpať investičné prostriedky,“ pripomenul Doležal.
Európska komisia uvedie na trh zelené dlhopisy, ich celková hodnota má dosiahnuť 250 miliárd eur
Preto by sa veľmi čudoval, keby budúci rok začínali s nulou v investičnom rozpočte, napríklad Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest, keď vláda už vzala na vedomie harmonogram investičnej výstavby.
Dôsledkom nulového štartovacieho rozpočtu je podľa ministra dopravy aj istá neistota v spoločnostiach, ktoré majú dynamicky pôsobiť a obstarávať.
