Lepšou a transparentnejšou komunikáciou o pandémii a COVID-19 vakcínach sme mohli mať vyššiu mieru zaočkovanosti, teda aspoň 45 %, už na konci júna. A to aj napriek dlhodobo nízkej dôvere ľudí vo vládu a verejné inštitúcie. Vyplynulo to z analýzy ekonómov Národnej banky Slovenska.
Viac o téme: Koronavírus COVID-19 vakcína
Ku koncu júna bolo zaočkovaných aspoň prvou dávkou iba 37 % obyvateľov Slovenska. To nás radí podľa odborníkov centrálnej banky medzi najmenej pripravené krajiny na tretiu vlnu v rámci Európskej únie. Priemer EÚ bol pritom viac ako 50 %.
Za nízkou ochotou je aj štát
„Štát ešte určite nevyčerpal všetky možnosti, ako očkovanie ľuďom sprístupniť. Napríklad samostatným výberom termínu,“ uvádzajú Miroslav Gavura a Michal Marenčák z národnej banky.
Za nízkou ochotou zaočkovať sa je zrejme podľa nich aj chýbajúca dôvera obyvateľov vo verejné inštitúcie, ako aj samotný štát. Nízka dôvera je pritom dlhodobým problémom, nielen pri súčasnej vláde a období pandémie.
Malatinský: Firmy sú po pandémii zadlžené a tie, ktoré ju ustáli, teraz narážajú na nové problémy
Komunikácia podľa centrálnej banky vplýva na dlhodobú dôveru. Na Slovensku pritom vníma až 70 % opýtaných komunikáciu ohľadom COVID-19 vakcín za netransparentnú, zatiaľ čo priemer v EÚ je len 57 %.
Netransparentnosť by mohla byť nižšia
Netransparentnosť by sme mohli mať podľa analytikov nižšiu o 7 až 13 percentuálnych bodov, ak by sme komunikovali súmerne s mierou dôvery.
Ľudia na Slovensku i vo zvyšku EÚ najviac dôverujú, ak informácie o vakcínach dostávajú priamo od lekárov alebo sestričiek.
„Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania je potrebné prenechať viac priestoru odborníkom na zdravotníctvo. Úlohu vlády pri šírení posolstva očkovania by mohli nahradiť aj ľudia a priatelia v blízkom okolí tých, ktorí ešte nie sú zaočkovaní,“ myslia si experti z Národnej banky Slovenska.
