Najnovší výhľad Svetového ekonomického fóra (WEF) ukázal, že iba 17 percent hlavných ekonómov očakáva oslabenie globálnej ekonomiky v zostávajúcej časti roka 2024. Toto číslo predstavuje výrazný pokles oproti 56 percentám respondentov, ktorí mali rovnaký názor v januári.
Viac ako osem z desiatich respondentov teraz očakáva silnejší alebo nezmenený vývoj celosvetovej ekonomiky. Aj keď príznaky oživenia vo výrobe spolu s väčšou dôverou podnikov a domácností naznačujú zastabilizovanie najvážnejších rizík krátkodobého vývoja, namieste je opatrný optimizmus.
Slabé očakávania pre Európu
Rast môže negatívne ovplyvniť zvýšená volatilita. Hlavní ekonómovia upozorňujú, že zlepšenie očakávaní sa odohráva na pozadí vysokej neistoty, najmä pre globálne ekonomické a geopolitické rozkoly. Prognóza rastu sa výrazne líši podľa regiónov. V Ázii a Spojených štátoch možno v roku 2024 očakávať silný rast, ale očakávania pre Európu sú slabé.
Ako pripomenul hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill, hospodársky rast je ťažšie dosiahnuteľný aj preto, že na celom svete sa vyčerpali takmer všetky sily, ktoré poháňali prosperitu po roku 1990. Takmer všade, okrem najchudobnejších krajín, ubúda práceschopná populácia. Obchod a investície sú podľa hlavného ekonóma len bledými tieňmi toho, čím bývali.
Vojna vrhá tieň na Európu
Niektorí ekonómovia vidia nádej v strategických investíciách do infraštruktúry a prechodu na čistú energiu. Upozorňujú zároveň na krátkodobý vplyv opatrení na podporu spotreby a hlavne na to, že prospotrebné impulzy môžu prispieť k inflačným tlakom.
Hlavná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj Beata Javorcik uviedla, že vojna na Ukrajine naďalej vrhá tieň na Európu a cena zemného plynu oslabuje konkurencieschopnosť kontinentu. Tá je totiž v Európe napriek nedávnemu poklesu stále štyrikrát vyššia ako v USA.
Výhľad globálnej ekonomiky je zmiešaný, ale potenciál pre rast v určitých regiónoch existuje a závisí od špecifických politických a ekonomických podmienok.
