Zavedenie transakčnej dane od apríla tohto roku spôsobilo medzi podnikateľmi zmätok a nespokojnosť. Na sociálnych sieťach sa začali objavovať screenshoty bankových výpisov so zaplatenou transakčnou daňou.
Niektorí podnikatelia sa sťažovali na dvojeurovú daň s januárovým dátumom alebo na strhnutie dane za výber peňazí z bankomatu ešte 31. marca. Banka argumentovala, že daň sa vzťahuje na odpísanie sumy z účtu, nie na samotnú transakciu v bankomate.
Ministerstvo financií SR odporučilo, aby si ľudia uvedomovali výšku dane vo vzťahu k objemu peňazí, ktoré konkrétny podnikateľ posiela na iný účet.
• daň 0,4 € = prevod sumy 100 €
• daň 1 € = prevod sumy 250 €
• daň 2 € = prevod sumy 500 €
• daň 3 € = prevod sumy 750 €
• daň 4 € = prevod sumy 1 000 €
• daň 10 € = prevod sumy 2 500 €
• daň 20 € = prevod sumy 5 000 €
• daň 30 € = prevod sumy 7 500 €
• daň 40 € = prevod sumy 10 000 €
Štyridsať eur je zároveň maximálna možná výška dane z finančných transakcií pri jednej platbe.
Ak sa napríklad na sociálnych sieťach objaví obrázok výpisu účtu, ktorým podnikateľ dokazuje, že za jeden deň mal niekoľko desiatok transakcií a bola mu odpočítaná daň spolu za približne 80 eur, treba si podľa ministerstva financií uvedomiť veľkosť danej firmy. Daň vo výške 80 eur napríklad zaplatí podnikateľ, ktorý urobil za jeden deň platby vo výške minimálne 20-tisíc eur.
„Dôležité je pripomenúť, že náklady v súvislosti s daňou finančných transakcií budú pre väčšinu malých podnikateľov a živnostníkov len mierne,“ argumentuje rezort financií. Daň pre malých podnikateľov vidia v priemere necelých 8 eur mesačne.
Ekonomické škody
Slovensko sa touto daňou podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka pridalo k dvom krajinám sveta, ktoré takúto daň vyberajú – Maďarsku a Venezuele. Vláda si sľubuje z tejto dane získať viac než pol miliardy eur v tomto roku, v budúcich rokoch očakáva príjmy až cez 0,8 miliardy eur.
„Daň z finančných transakcií je škodlivá pre ekonomiku. Znevýhodňuje slovenských podnikateľov, podporuje využívanie jednej formy platenia, teda hotovosti, poskytuje impulz na využívanie zahraničných účtov a v konečnom dôsledku spôsobí nárast inflácie, zníženie ekonomického rastu a odčerpanie firemných zdrojov na investovanie,“ varuje analytik.
Firmy budú totiž podľa Horňáka prirodzene premietať tieto náklady do konečných cien pre ľudí. Zaplatia ju tak z veľkej časti spotrebitelia. Podnikateľské prostredie už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením.
Dá sa to aj inak?
„Väčšina koaličných politikov bráni transakčnú daň slovami, že nejako konsolidovať treba. A ak by sa nezaviedla, musela by sa zaviesť alebo zvýšiť iná daň,“ hovorí exminister práce Jozef Mihál. Avšak podľa neho stačí vrátiť 13. dôchodky do podoby štátnej sociálnej dávky s rozpočtom 80 mil. eur ročne a je ušetrených 800 až 900 mil. eur ročne. „Omnoho viac, ako štát získa z dane z finančných transakcií,“ myslí si Mihál.
Priebežný dôchodkový systém, spravovaný Sociálnou poisťovňou, tzv. prvý pilier, v súčasnosti podľa neho generuje ročne 3 miliardy eur stratu. „Priebežný systém nemusí byť ziskový, to nie, ale stratu by generovať nemal. Žiadnu. A hneď máte 3 miliardy. Len sa nesmieme báť o tom hovoriť. Ale urobiť dôchodkovú reformu,“ vyzval Mihál.
