Pokles investičnej gramotnosti Slovákov pokračuje druhý rok po sebe

Úroveň investičnej gramotnosti slovenského obyvateľstva naďalej klesá. Posledná hodnota indexu dosiahla 94,4 bodu, čo je medziročný pokles o 4,7 bodu.

Najlepšie výsledky

Prieskum Index investičnej gramotnosti pre Portu už po tretíkrát vykonala agentúra IPSOS s účasťou 1 033 respondentov, zameraný na vedomosti o investovaní, sporení a akciovom trhu.

Výsledky ukázali, že vedomosti o investovaní sa zhoršujú najmä u ľudí vo veku 36 až 44 rokov, ktorí dosiahli iba 87,7 bodu, hoci najlepšie výsledky stále vykazuje najstaršia veková skupina (54 až 65 rokov) s indexom 105,2 bodu.

Zložité finančné rozhodnutia

Mladí ľudia medzi 18 a 26 rokmi dosiahli hodnotu 93,8 bodu, no zaostávajú za svojimi českými rovesníkmi o 24,6 bodu.

„Mladí ľudia musia v dnešnej dobe robiť zložité finančné rozhodnutia, spojené napríklad s plánovaním vlastného bývania, splácaním študentských pôžičiek alebo dlhodobým investovaním. Ich znalosti v oblastiach, ako sú menové kurzy, zložené úročenie či diverzifikácia sú na kriticky nízkej úrovni. Táto situácia je aj odrazom nedostatočnej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Ukazuje sa, že výučba finančnej gramotnosti sa zrejme nezameriava na praktické situácie, ktoré by mladým mohli pomôcť v reálnom živote,“ upozorňuje Anetta Čaplánová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Takisto sa znižuje úroveň znalostí u osôb s rôznym stupňom dosiahnutého vzdelania, pričom tí, ktorí majú len základné vzdelanie, dosiahli iba 61,1 bodu, medziročne si pohoršili o 7,4 bodu. Naproti tomu, ľudia s vysokoškolským vzdelaním dosiahli 117 bodov a zhoršili sa o 5,8 bodu.

Výsledky prieskumu

Výsledky prieskumu ukázali, že muži majú vyššiu investičnú gramotnosť s výsledkom 106,5 bodu ako ženy s výsledkom 82,5 bodu, pričom v Bratislavskom kraji je tento index najvyšší (113,1 bodu). Ľudia, ktorí sa považujú za skúsených investorov, majú nižšie vedomosti než tí opatrnejší.

„Ide o nebezpečný jav, keďže vysoké sebavedomie v kombinácii s nízkou úrovňou vedomostí môže viesť k chybám pri zhodnocovaní peňazí. Ľudia, ktorí majú o svojej finančnej gramotnosti horšiu mienku, sa totiž skôr poradia s odborníkmi než niekto, kto si o sebe mylne myslí, že problematiku zvláda,“ upozorňuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Zhruba tri štvrtiny Slovákov chápu základné pojmy ako inflácia, avšak v zložitejších otázkach ako zložené úročenie majú veľké medzery, kde chápanie kleslo na 29 % z 50 % v roku 2021.

Negatívne prejavy na dôchodku

Ekonóm Ľuboš Pavelka pripomína, že banky na Slovensku majú tiež podiel na slabom pochopení tohto princípu. Nízka investičná gramotnosť Slovákov sa môže negatívne prejaviť aj v ich finančnom zabezpečení na dôchodok. Ako prezradil prieskum, väčšina z nich považuje za dostatočný dôchodok sumu, akú priemerný dôchodca ani zďaleka nedosiahne.

Necelých 13 % respondentov totiž uviedlo, že ak by budúci mesiac mali odísť na penziu, stačilo by im, aby sa jej výška pohybovala v intervale 400 až 800 eur. Vyše polovica opýtaných by chcela penziu v rozmedzí 801 až 1 200 eur. Priemerná výška starobného dôchodku však bola na Slovensku podľa údajov Sociálnej poisťovne 682,67 eura mesačne (údaj k novembru 2024).

„Mnohým sa môže reálne stať, že si na dôchodku budú musieť vystačiť s výrazne nižším príjmom, než reálne dostanú. To platí za predpokladu, že si sami na starobu nič neodložia a budú sa spoliehať iba na štát. Takýchto ľudí, ktorí si neodkladajú nič, je podľa prieskumu vyše 30 %. Platí to i pre živnostníkov, z ktorých 28,6 % uviedlo, že si momentálne na starobu nešetria. Ide pritom o ľudí, ktorí si aj podľa zistenia Najvyššieho kontrolného úradu platia minimálne penzijné odvody a preto im hrozí, že budú odkázaní na minimálny dôchodok, “ upozorňuje Michal Mešťan, dekan ekonomickej fakulty UMB.

Časť živnostníkov s nízkymi príjmami dokonca neplatí žiadne odvody Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie, pretože im na to nevznikla zákonná povinnosť.