Slovenská vláda pripravuje druhý konsolidačný balík na zlepšenie stavu verejných financií, pričom názory na jeho podobu sa medzi politikmi v rámci finančného parlamentného výboru líšia.
Predseda výboru Ján Blcháč (Hlas-SD) zdôrazňuje nevyhnutnosť konsolidácie, aby sa zabránilo zhoršeniu finančnej situácie krajiny.
Kamenický avizoval navýšenie konsolidácie o stovky miliónov eur, podľa analytika ňou však nie je každé hľadanie peňazí
„Konsolidácia nie je populárny krok. Predchádzajúca vláda zvýšila náš dlh o 24 miliárd eur za tri roky svojho vládnutia. Ak by sme v súčasnosti nekonsolidovali, krajina by sa dostala do situácie, v ktorej by nám už finančné trhy nepožičali,“ povedal pre agentúru SITA Blcháč.
Konkrétne opatrenia, ktoré ministerstvo financií ďalej pripravuje, nechcel komentovať.
Zvyšovanie daní je červená čiara
Podpredseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS) navrhuje zamerať sa na znižovanie výdavkov štátu a odmieta zvyšovanie daní.
Ekonomický rast spomaľuje konsolidácia či externé faktory, podľa analytika by investície mohli priniesť pozitívny impulz
„Ďalší konsolidačný balík by mal byť výlučne zameraný na znižovanie výdavkov štátu. Slovensko sa musí vyhnúť pokračovaniu nevhodných opatrení, ako je zavedenie transakčnej dane,“ myslí si Viskupič.
Zdôrazňuje potrebu znižovania daňovo-odvodového zaťaženia na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky. „Zvyšovanie daní je pre nás červenou čiarou,“ povedal Viskupič.
Vláda si to podľa Janckulíka sama skomplikovala
Člen finančného výboru Igor Janckulík (KDH) kritizuje predchádzajúce konsolidačné balíky a navrhuje šetrenie na strane štátu, zjednodušenie daňového systému a zlepšenie výberu DPH.
„Vláda by v prvom rade mala vyhodnotiť prvé dva konsolidačné balíky prijaté v rokoch 2023 a 2024. Ak by tak spravila, musela by priznať, že konsolidácia v jej podaní stav verejných financií nezlepšuje,“ uviedol Janckulík.
Transakčná daň skôr rozvráti podnikanie a vyženie zo Slovenska podniky, myslí si Karas
KDH je proti zvyšovaniu daní, podporuje zjednodušenie daňového systému, návrat k rovnej dani a zníženie sadzieb. „Ak má štát vybrať viac na daniach, potom nech zlepší výber DPH. Vláda si to však sama skomplikovala, keď rozhádzala tovary a služby do troch sadzieb DPH,“ konštatuje Janckulík.
Ak je v záujme ozdravenia verejných financií nutné siahať na nejaké vyššie sadzby, priestor KDH vidí v prípade hazardu.
Štát vie ušetriť na svojich výdavkoch
Štefan Kišš (PS) odmieta daň z finančných transakcií a navrhuje zdanenie externalít, ako sú dane z hazardu a majetkové dane. „Jednoznačne odmietame daň z finančných transakcií, ktorá prinesie len ďalšiu vlnu zdražovania,“ povedal Kišš.
V PS nesúhlasia ani s tým, aby vláda šetrila zvýšením daní z práce alebo odvodov. Prvým krokom akejkoľvek ďalšej konsolidácie musí byť podľa Kišša šetrenie na výdavkoch.
„Na svojich výdavkoch vie štát ušetriť minimálne 500 miliónov eur, ak sa posnaží, môže to byť aj viac. Začať môžu svojimi papalášskymi výdavkami, ako nové luxusné tryskáče alebo mercedesy,“ uvádza Kišš.
Zamerať sa na adresnejšie formy pomoci
V súčasnej situácii verejných financií je podľa Viskupiča nevyhnutné zamerať sa na adresnejšie formy pomoci. Viskupič kritizuje plošné formy pomoci, ktoré sú podľa neho neefektívne a nákladné.
„Zákon o pomoci s hypotékami by mal byť zrušený úplne. Daňových poplatníkov stojí ďaleko viac na prevádzke ako na samotnej poskytnutej pomoci,“ uviedol Viskupič.
KDH žiada vládu prehodnotiť zmeny v daňovom bonuse na deti, rodiny nie sú bankomatom pre štát – VIDEO
Podobne sa vyjadril aj Janckulík, ktorý presadzuje adresné výdavky štátneho rozpočtu. „Ak by vláda siahla po adresnej pomoci pri energiách, mohla tento rok ušetriť stovky miliónov eur,“ dodal Janckulík.
Štefan Kišš zdôraznil, že adresnosť a hodnota za peniaze by mali byť kľúčovými princípmi konsolidácie. „Doteraz však vláda siahala len po tej najhoršej možnej forme konsolidácie – pociťujú ju najviac bežní ľudia, kým ministri a premiér si ďalej užívajú luxus,“ kritizoval Kišš.
Agentúra SITA s otázkami oslovila aj podpredsedu finančného výboru Daniela Karasa (Smer-SD), člena výboru Zdenka Svobodu (Hlas-SD) a členov Radomíra Šalitroša a Pavla Ľuptáka. Tí však na zaslané otázky nereagovali.
