Koronakríza bola až tretí najvýznamnejší faktor, prečo sa slovenské verejné financie dostali z pásma nízkeho rizika do pásma vysokého rizika. Ako ďalej informuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth, najväčším dôvodom prudkého zhoršenia sú zmeny v dôchodkoch v rokoch 2019 a začiatkom 2020.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Tento faktor mal podľa neho 45-percentný podiel. Druhá v poradí bola predkrízová rozpočtová politika v rokoch 2016 až 2020 s podielom 31 percent. Pandémia bola tretia s podielom 21 percent.
Deficit sa zvyšoval
Ešte pred niekoľkými rokmi sme problém udržateľnosti mali podľa rozpočtovej rady vyriešený. Prijali sme dôchodkový zákon, ktorý naviazal dôchodkový vek na predlžovanie života. Výrazne sa tak podľa Tótha zlepšila udržateľnosť systému, znižovali sme štrukturálny deficit.
Matovičovo ministerstvo ukázalo štátny rozpočet, Slovensko má hospodáriť s deficitom 4,94 percenta HDP
„Potom sa to začalo kaziť,“ konštatuje rozpočtová rada. V roku 2016 boli verejné financie zatiaľ v páse dlhodobej udržateľnosti, no napriek nadpríjmom bolo Slovensko stále v hlbokom deficite. V roku 2017 sme nesplnili cieľ vyrovnaného rozpočtu napriek pokračujúcim nadpríjmom. V roku 2018 ekonomika výrazne rástla, no nadpríjmy sa naďalej míňali a štrukturálny deficit sa zvyšoval.
Bez hodnoverného plánu
V roku 2019 bola nezamestnanosť na historických minimách, ale deficit neklesol. Následne vláda „demontovala“ podľa rady dôchodkový systém. V roku 2020 pred krízou a pred voľbami zaviedla vtedajšia vláda trináste dôchodky a dôchodkový systém sa dostal podľa rozpočtovej rady do najhoršej udržateľnosti. Následne prišla koronakríza.
Ako ovplyvnila koronakríza hypotéky? Dopyt zostáva aj naďalej pre nízke úrokové sadzby, tvrdí analytička
V roku 2021 prišlo podľa RRZ malé zlepšenie udržateľnosti v oblasti dôchodkov. Vláda totiž sľúbila ústavne ukotvenie finančnej stability dôchodkov a zavedenie výdavkových limitov. Avšak vláda doteraz podľa rady nepredložila hodnoverný plán pokrízovej konsolidácie. Zavedenie výdavkových limitov sa odsúva a návrh dôchodkovej reformy rezortu práce rieši problém len z polovice.
Dlhodobá rana pre verejné financie
Pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Na zabránenie prekročenia dlhu na úrovni 50 percent HDP v budúcnosti by bolo potrebné podľa RRZ okamžite zlepšiť deficit o zhruba 6 miliárd eur.
Nakoľko doteraz neboli prijaté výdavkové limity, ktoré ústavný zákon predpokladal, v aktuálnom znení zákona paradoxne podľa Tótha stále neexistuje mechanizmus, ktorý by túto dlhodobú udržateľnosť aj vymáhal.
Až tretí faktor v poradí v rámci dlhodobej udržateľnosti bola samotná pandémia. „Ako je to možné, keď pandémia mohla zhoršiť deficit v roku 2020 na úrovni vyše tri percentá HDP? Dôvodom je to, že pandémia je len dočasná, a teda dlhodobá rana pre verejné financie je oveľa menšia než samotný okamžitý vplyv, kde pôsobí aj veľa jednorázových opatrení,“ poznamenal Tóth.
