Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v druhom kvartáli dosiahol podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR medziročne 1,9 %. „To je menej, než sme očakávali a menej než bol priemer trhových odhadov 2,4 %,“ komentoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Nárast ekonomiky
Oproti predchádzajúcemu štvrťroku ekonomika narástla o 0,4 %. Rýchly odhad nedáva podľa analytika veľa informácií o štruktúre rastu, úrad však uvádza aspoň stručný komentár. „Podľa očakávaní bola aktivita ťahaná domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností a spotrebou vlády,“ pokračoval Horňák.
Slovensko má najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie spomedzi krajín V4, za susedmi zaostáva aj v raste miezd
Rast HDP tak v druhom štvrťroku skončil pod očakávaniami, hoci jeho zvoľnenie analytici predpokladali. „Jedným z kľúčových faktorov poháňajúcich ekonomickú aktivitu je spotreba domácností, čo je pochopiteľné vzhľadom na nízku nezamestnanosť, svižný rast nominálnych miezd a pokles inflácie,“ skonštatoval Horňák.
Pozitívny a negatívny príspevok
Pozitívny príspevok očakáva aj pri investičnej aktivite, vzhľadom na predpokladané prelievanie peňazí z plánu obnovy do reálnej ekonomiky. „Zdá sa, že aj spotreba vlády bude už druhý štvrťrok výrazne pozitívna a poháňajúca ekonomický rast. Je to v protiklade s našimi očakávaniami, keďže vzhľadom na potrebu konsolidácie sme predpokladali skôr útlm vládnych výdavkov,“ uvádza Horňák.
Nad domácou ekonomikou sa môže čoskoro podľa analytika zamračiť, Slovensko čelí možným následkom globálnej recesie
Na opačnej strane očakáva negatívny príspevok zo zahraničného obchodu. A hoci ten môže skončiť v nominálnom prebytku, predpokladá Horňák negatívny reálny príspevok vzhľadom na silnejší nárast dovozu. To súvisí aj s nezvyčajným cyklom tvorby zásob.
Celoročný rast
Oživená spotreba domácností vďaka silnému trhu práce a ústupu inflácie, spolu s peniazmi z plánu obnovy by mohli byť podľa Horňáka hlavnými faktormi rastu počas celého tohto roka. Impulz smerom zo zahraničného obchodu bude súvisieť s ďalším výkonom našich najdôležitejších obchodných partnerov, najmä krajín eurozóny a špecificky Nemecka.
Zvýšenie platov zamestnancov verejného sektora by zaťažilo rozpočet, analytik hovorí o astronomickej požiadavke
„Tu by sme mohli vidieť prvé signály rastu koncom roka, hoci ani pre budúci rok rast nemeckej ekonomiky pravdepodobne neoslní. Očakáva sa niekde pod jedným percentom medziročne. Slovenská ekonomika by tak za celý rok 2024 mohla vzrásť o 2,2 % medziročne s jemným zrýchlením v budúcom roku,“ dodal Horňák.
Štrbiny
Ako však hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, prevažne negatívne prekvapenia v domácej ekonomike v júni naznačujú, že oživenie spotreby domácnosti nemusí byť dlhodobo udržateľné na silných úrovniach z prvej polovice roka. Spotrebiteľská nálada domácností v závere roka môže byť podľa Koršňáka čiastočne naštrbená oznámením detailov nevyhnutného konsolidačného balíka, ktorý najskôr neobíde ani „peňaženky“ domácnosti.
Zdanenie bankových transakcií je klamstvo. Fico povedal, kto sa poskladá na konsolidáciu (video)
Očakávané oživenie zahraničného dopytu, ktoré by mali podporiť i postupne klesajúce úrokové sadzby, takisto dostáva podľa Koršňáka svoje štrbiny. Skôr negatívna nálada v posledných týždňoch prichádza z USA i Číny a mohla by ohroziť aj intenzitu oživenia v Európe, vrátane slovenského priemyslu.
