Slovensko má jeden z najnižších podielov kompenzácií na HDP v Európskej únii, zaostávajúc o takmer 7 percentuálnych bodov za priemerom EÚ.
Podiel miezd a platov na HDP je podľa analytičky Inštitútu finančnej politiky (IFP) Moniky Pécsyovej ovplyvnený dlhodobými štrukturálnymi faktormi, ako sú technologické zmeny, globalizácia a sektorová štruktúra ekonomiky, ako aj krátkodobými faktormi, ako je mzdové vyjednávanie a napätie na trhu práce.
Situácia sa otočila
Od roku 1995 mzdy na Slovensku rástli štvrtým najvyšším tempom v EÚ, pričom krajina začínala na najnižšej štartovacej pozícii s podielom ceny práce na HDP nižším než 43 %. Inflačná kríza podľa analytičky dočasne znížila podiel miezd na celkovom koláči, keď inflácia stúpla v dôsledku vyšších cien energií a poľnohospodárskych komodít.
Platy na Slovensku rástli pomalšie, reálne si pohoršili zamestnanci v štyroch odvetviach
V rokoch 2021 až 2023 rástli zisky rýchlejšie ako mzdy, no v roku 2024 sa situácia otočila a mzdy zamestnancov predbehli zisky. Pokles podielu miezd na HDP bol najvýraznejší podľa analytičky v priemysle, stavebníctve a nízko-kvalifikovaných službách, zatiaľ čo vyššie-kvalifikované služby ako IKT a finančníctvo zaznamenali len nepatrnú zmenu.
Nedostatok pracovnej sily
Tlak na digitalizáciu si podľa Pécsyovej vyžaduje vysokokvalifikovaných zamestnancov s vyššími platmi. Priemysel na Slovensku stratil v posledných piatich rokoch 5,5 % zamestnancov, zatiaľ čo v službách ako obchod a doprava pracuje o 4 % ľudí menej než v roku 2019.
Chcú byť hviezdami sociálnych sietí, nie montážnych liniek: Kde sú mladí pracovníci?
Nedostatok pracovnej sily kompenzujú podľa analytičky zahraniční pracovníci, ktorí majú spravidla nižšie mzdy než domáci. Dve tretiny zahraničných pracovníkov pracujú na manuálnych pozíciách.
