Nové mantinely vo forme zavádzania záväzných výdavkových limitov, ako to požaduje člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor, podľa ministerstva financií netreba. Vraj postačujú tie, ktoré sú stanovené v aktuálnych normách.
Pravidlá fiškálnej politiky vyplývajúce z európskych pravidiel sú v súčasnosti dostatočnými mantinelmi pre jednotlivé krajiny. Tvrdí to v reakcii na výzvu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovíta Ódora na zavedenie záväzných výdavkových limitov ministerstvo financií (MF). „Kritika pána Ódora smeruje k navyšovaniu rozpočtu jednotlivých kapitol oproti schválenému rozpočtu. Z pohľadu výdavkov celého štátneho rozpočtu však dochádza nie k zvýšeniu výdavkov, ale k presunom výdavkov medzi jednotlivými kapitolami,“ uviedol rezort financií pre agentúru SITA.
Presuny medzi kapitolami
Ódor totiž vo svojej diskusnej štúdii tvrdí, že vláda vie ľahko využiť vytvárané rezervy napríklad na lepší výber daní alebo horší makroekonomický vývoj, prípadne ak sa minú peniaze nevyužité na transfer do Sociálnej poisťovne. Tieto sumy sa potom prevedú do jednotlivých kapitol na navýšenie výdavkov oproti pôvodnému rozpočtu aj o stovky miliónov. Všetky tieto operácie sa dejú presunmi z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS). Vlani takto smerovali dodatočné zdroje nad pôvodne rozpočtované sumy napríklad na finančnú správu a jej projekt UNITAS vo výške takmer 140 mil. eur, či na vybavenie záchranných zložiek a polície za bezmála 75 mil. eur a nákup vrtuľníkov za 53,6 mil. eur. „Otázkou je, ktoré presuny z kapitoly VPS môžeme považovať za štandardné a ktoré vyvolávajú otázniky vo väzbe na národnou radou schválený štátny rozpočet,“ konštatuje Ódor.
Ministerstvo financií nezakrýva, že tieto presuny sa realizujú najmä z výdavkov, ktoré sú v schválenom rozpočte alokované v rezervách. Tieto rezervy sú však podľa rezortu pomenované a legitímne schválené parlamentom v rámci zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. „Zmeny limitov rozpočtových kapitol sú rovnako zverejňované. Ministerstvo financií teda nepovažuje rozpočet za nedôveryhodný, nakoľko rezervy jasne pomenovalo a zároveň zmeny rozpočtu kapitol sú verejne dostupné,“ tvrdí v stanovisku ministerstvo.
Deficit sa nedarí dodržiavať
Člen RRZ Ľudovít Ódor zároveň tvrdí, že zavedenie záväzných výdavkových limitov je potrebné aj preto, že v posledných rokoch sa rozpočtovaný deficit verejných financií nedarí dodržiavať ani napriek príjmom od roku 2012 o približne 2 % z hrubého domáceho produktu vyšším oproti plánom. Hoci spomínané operácie s kapitolou VPS priamo deficit zvyšovať nemusia, ich „neprejedením“ by sa deficit znížil. Ministerstvo financií však upriamuje pozornosť na to, že deficit rozpočtu verejnej správy sa podľa metodiky ESA 2010 neskladá len zo schodku samotného štátneho rozpočtu, ale z hospodárenia všetkých subjektov verejnej správy, vrátane samosprávy či zdravotníckych zariadení. „Nie je namieste konštatovanie, že použitie prostriedkov v schválených rezervách štátneho rozpočtu zvyšuje deficit oproti jeho schválenej úrovni,“ dodáva v reakcii rezort financií.
Tlak od relevantných inštitúcií
Hoci ministerstvo argumentuje, že záväzné výdavkové limity nie sú v súčasnosti nevyhnutné a čerpanie prostriedkov z rezerv deficit nenavyšuje, musí čeliť v tomto smere čoraz väčšiemu tlaku od relevantných inštitúcií. OECD či Európska komisia, podobne ako RRZ, pripomínajú potrebu zaviesť tieto výdavkové stropy pravidelne. V utorok sa k nim pridal aj guvernér centrálnej banky Jozef Makúch, ktorý na tlačovej besede vyhlásil, že pozitívny krátkodobý vplyv súčasných menovopolitických opatrení na ekonomiku v eurozóne by mal byť do budúcnosti udržateľný dostatočnými štrukturálnymi reformami. „Za účelom zvýšenia manévrovacieho priestoru fiškálnej politiky a s cieľom financovania opatrení priaznivých k dlhodobému ekonomickému rastu, ako je vzdelávanie a infraštruktúra, Európska komisia, OECD, ako aj RRZ zdôraznili potrebu zavedenia výdavkových limitov a efektívnu implementáciu aktuálnej iniciatívy Hodnota za peniaze,“ povedal Makúch.
