Slovenské hospodárstvo má už zrejme najlepšie obdobie aktuálneho hospodárskeho cyklu za sebou. Podľa analytikov ministerstva financií začne od tohto roku postupne spomaľovať.
AKTUALIZOVANÉ
Ministerstvo financií znižuje odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. Svoju pôvodnú prognózu tohtoročného rastu hospodárstva zo septembra totiž v tej aktuálnej februárovej zrevidovalo nadol o 0,5 percentuálneho bodu na 4 %. Rezort financií zároveň znížil výhľad rastu na nasledujúce obdobie o 0,2 percentuálneho bodu na 3,7 % v roku 2020 a o 0,1 percentuálneho bodu na 3,2 % v roku 2021. Na konci prognózovaného obdobia v roku 2022 ministerstvo predpovedá hospodársky rast na úrovni 2,5 %.
Podľa aktuálnych odhadov tak má už zrejme slovenská ekonomika svoj cyklický vrchol za sebou. Odhad minuloročného rastu totiž rezort financií naopak navýšil o 0,2 percentuálneho bodu na 4,3 %. V ďalších rokoch by už dynamika slovenského hospodárstva mala postupne spomaľovať. V roku 2019 sa totiž nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu odzrkadlí aj na exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, ktorú však čiastočnej podporí pokračujúci nábeh výroby v bratislavskom Volkswagene a vo fabrike Jaguar Land Rover. Tohtoročný rast tak podporí najmä spotreba domácností, ktorá si vďaka rastu miezd podľa ministerstva udrží dynamiku porovnateľnú s predchádzajúcimi rokmi.
Ekonomiku potiahne spotreba a export
V budúcom roku sa bude podľa analytikov ministerstva financií ekonomika opierať tradične o spotrebu a export, ktorý bude ešte stále benefitovať z novej výroby v automobilke Jaguar Land Rover. Počnúc rokom 2021 sa má hospodárstvo začať približovať svojmu dlhodobému potenciálu a zvoľní.
Na trhu práce by mal pokračovať rast zamestnanosti, aj keď by sa podobne ako dynamika hospodárstva mal zmierňovať. V tomto roku prognózuje rezort financií rast zamestnanosti o 1,1 %, ktorý by sa mal postupne spomaľovať až k 0,5 % v roku 2022. Miera nezamestnanosti by sa tak mala postupne znižovať z tohtoročných 6 % až na 5,3 % v roku 2022. Ministerstvo však očakáva rýchlejší rast miezd. Oproti septembrovej prognóze navýšilo odhad rastu nominálnych miezd na tento rok o 0,4 % na 6,7 % a reálnych miezd o 0,3 % na 6 %.
Inflácia zostane nad dvomi percentami
Inflácia by sa mala v nasledujúcich rokoch držať nad dvoma percentami. V tomto roku by ešte ceny mali stúpnuť o 2,6 % a v nasledujúcich rokoch až do roku 2022 ministerstvo financií predpovedá zhodný rast spotrebiteľských cien o 2,4 %.
Hoci napriek znižovaniu výhľadu ekonomického rastu zostávajú zatiaľ prognózy vývoja slovenskej ekonomiky naďalej solídne, ministerstvo financií podobne ako centrálna banka upozorňuje na zosilňovanie negatívnych rizík. Analytici rezortu financií hovoria najmä o možnom prepade ekonomiky eurozóny, rastúcom protekcionizme a hrozbe tvrdého brexitu. „Odhadujeme, že brexit bez dohody by mohol znížiť HDP Slovenska o 0,7 až 1,4 % HDP v dlhom horizonte. Vplyv bude však najvýraznejšie v prvých dvoch rokoch,“ konštatuje v prognóze ministerstvo.
Problémom je aj brexit
Minister financií Peter Kažimír však tvrdí, že ekonomické fundamenty na Slovensku zostávajú napriek zhoršeniu prognózy rastu hrubého domáceho produktu bezproblémové. Negatívne vplyvy treba podľa neho hľadať u našich kľúčových obchodných partnerov. „Problémy tkvejú v tom, že niekto sa rozhodol odísť z Európskej únie a nevie ako odísť, že niekto potrebuje boxovať s celým svetom a boxuje, že niekto sa dostal k vládnej zodpovednosti a ťažko formuluje záujmy fungovania svojej vlády pri rastúcom dlhu a deficite,“ uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii. Narážal tak na hrozbu tvrdého brexitu, protekcionistické kroky americkej administratívy či ekonomický vývoj v Taliansku.
Zverejnená prognóza však zatiaľ podľa neho neznamená ani zhoršenie rozpočtových plánov na tento rok, ktoré počítajú s vyrovnaným hospodárením. Hoci totiž na jednej strane spomalí rast ekonomiky, rýchlejšie budú rásť mzdy. Aktuálny vývoj však podľa neho bude argumentom pri budúcom sociálnom dialógu. Tvrdí, že bude premiérovi Petrovi Pellegrinimu odporúčať, aby apeloval na sociálnych partnerov, aby pri vyjednávaní o raste miezd „ubrali apetít“. „Treba byť racionálny a treba mať zdravý rozum,“ dodal.
