Rozpočtové provizórium je fenomén, ktorý je v našich podmienkach nepoznaný. Ako povedal na utorkovej tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír, môžeme sa toho trochu obávať. No technicky provizórium je upravené v zákone o rozpočtových pravidlách.
„Provizórium má svoje stigmatické javy vo vzťahu k zahraničným finančným trhom. To samozrejme nie je známka stability, to je známka nestability. Nachádzame sa uprostred politickej krízy, ktorá môže mať javy aj také, že rozpočet schválený nemusí byť,“ povedal Kažimír.
Slovenská ekonomika by podľa NBS mohla budúci rok rásť, s infláciou a cenami to však nevidí ružovo
Ak sa rozpočet štátnej správy na nasledujúci rok neschváli parlamentom do 31. decembra, od 1. januára nastáva hospodárenie rozpočtovým provizóriom. Príjmy následne nebudú provizóriom dotknuté a rástli by v súlade s mierou inflácie, no výdavky sa zmrazia na sume z roka 2022.
Rozpočet na rok 2023 počíta s výdavkami na úrovni 35 mld. eur. V prípade rozpočtového provizória by objem financií na rok 2023 zodpovedal roku 2022, teda sume výdavkov na úrovni 27 mld. eur. Výdavky štátneho rozpočtu v prípade rozpočtového provizória nesmú prekročiť počas jedného mesiaca jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka.
Zjednodušene sa dá povedať, že štát by mohol za jeden mesiac použiť výdavky v sume 2,25 mld. eur.
