Schodok verejných financií by mal po ohlásených opatreniach klesnúť na 4,5 – 4,6 % HDP v rokoch 2025 – 2026. V tomto roku centrálna banka očakáva nárast deficitu na úroveň 5,7 % HDP. Väčšie hodnoty sme mali naposledy pri finančnej kríze 2009 – 2010.
„Väčšina deficitu má dlhodobý, tzv. štrukturálny charakter, čo znamená, že na jeho odstránenie je potrebné prijať opatrenia trvalého charakteru. Oživením ekonomiky sa ho jednoducho nezbavíme. Zlepšenie v ďalších rokoch dosiahneme najmä cez ohlásené konsolidačné opatrenia, no aj vplyvom odznievania opatrení v oblasti pomoci s cenami energií. Verejný dlh v aktuálnom roku dosiahne 57,6 % HDP, pričom bude ďalej narastať,“ uviedla Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej predikcii ekonomického a menového vývoja.
Priority vlády
Objem opatrení zlepšujúcich hospodárenie verejného sektora vysoko presahuje objem potrebný na dosiahnutie predbežne deklarovaných rozpočtových cieľov. Vytvára sa tak priestor na realizovanie ďalších priorít vlády.
Slovensko čaká ekonomická katastrofa, analytici upozorňujú na hrozby najväčšieho zvýšenia daní
Ak tieto budú mať charakter trvalých opatrení, navýši to potrebu ďalších ozdravných opatrení od roku 2026. Ak by mali skôr charakter dočasných kompenzačných opatrení, znižovanie deficitov by mohlo pokračovať bez výrazných výdavkových škrtov alebo dodatočného zdaňovania, predpokladá NBS.
Zvýšené riziká
Pokračovanie konsolidácie aj v ďalších rokoch je nevyhnutné pre obrat vývoja v miere zadlženosti krajiny. Riziká sú v tejto predpovedi zvýšené a prevládajú pri ekonomickom raste nadol. Pri inflácii sa vývoj môže odchýliť od očakávaní oboma smermi.
Zo zahraničných faktorov možno spomenúť geopolitické problémy a oživenie v eurozóne. Z domácich je to najmä neistota ohľadom konečnej podoby konsolidačného balíčka a jeho vplyv na ekonomiku. Cenový vývoj je obklopený rizikom, že zmeny DPH sa neprejavia v odhadovanej miere a zvýšené náklady budú firmy prenášať na plecia domácností.
Konsolidačné opatrenia prinesú podľa Inštitútu finančnej politiky výrazný nárast príjmov, ale aj nové výzvy pre slovenskú ekonomiku
Ekonomika by mala zvládnuť ohlásenú konsolidáciu verejných financií. Očakávame pomerne solídny rast hospodárstva v tomto aj v budúcom roku na úrovni 2,5 %. Zamestnanosť ani priemerné reálne mzdy by nemali klesnúť. Inflácia prechodne opäť narastie k 5 % v roku 2025, ale následne by sa mala opäť vrátiť na bežné hodnoty.
