Finančné aktíva slovenských domácností dosahujú len približne 20 % priemeru eurozóny.
Slováci majú v porovnaní s inými európskymi klientmi nasporené málo. Finančné aktíva slovenských domácností dosahujú len približne 20 % priemeru eurozóny. Avšak podľa hlavného ekonóma VÚB Zdenka Štefanidesa majú silný potenciál rastu. Priestor pre ďalší rast úspor vidí aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Posledné čísla ukazujú, že Slováci opäť po rokoch našli cestu k sporeniu a miera tvorby úspor sa pomaly zvyšuje. Priestor na to rozhodne existuje, veď mzdy rástli na Slovensku koncom roka 2018 medziročne o sedem percent,“ povedal pre agentúru SITA Búlik.
Potreba sporiť
Do roku 2022 narastú podľa predpokladov VÚB v priemere na osobu finančné aktíva Slovákov minimálne na 18 tis. eur, čo je o zhruba 35 % viac ako ich aktuálna hodnota. K sporeniu sme motivovaní podľa Štefanidesa väčším záujmom finančných domov o vklady, dobrou ekonomikou, aj potrebou šetriť na dôchodok či hypotéku. Slováci boli podľa Búlika vždy sporivým národom, tento zvyk však narušil šok z voľného trhu, ktorý zrazu priniesol nové možnosti, na čo míňať vlastné úspory. „Dnes tento konzumný spôsob života živia zase silné marketingové kampane a často aj tlak okolia na status,“ poznamenal Búlik.
Všímať by sme si mali podľa Búlika aj nástroje, v ktorých Slováci držia úspory. Pretože to je minimálne rovnako dôležité ako miera sporenia. „V tomto smere štatistiky tiež dávajú dôvod k miernemu optimizmu, keď konečne sa viac úspor v druhom pilieri presúva z konzervatívnych fondov, ktoré sú nevhodné pre mladých ľudí aj ľudí stredného veku na dlhodobé sporenie, do rastových fondov. Platí to najmä o mladých ľuďoch, ktorí vstupujú do systému dôchodkového sporenia,“ skonštatoval Búlik.
Konzervatívnosť pretrváva
Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom sa pozerajú na mieru zhodnotenia. Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sú Slováci konzervatívni a majú obavy o stratu časti alebo celej investície. Preto si väčšinu peňazí držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie cenných papierov či podielových listov stále väčšina ľudí nespája s vytváraním rezervy na budúcnosť.
Vo všeobecnosti možno podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej povedať, že je dôležité, aby si klienti vytvárali dostatočnú rezervu pre neočakávané situácie. Rezerva by mala byť minimálne v hodnote šesťmesačných pravidelných výdavkov. „Na takomto základe sa dá stavať prostredníctvom jednorazových či pravidelných investícií, ktoré môžu byť zaujímavou alternatívou pre klasické sporenie v čase, keď sú trhy volatilné,“ skonštatovala Cesnaková.
