Slovensko sa nachádza v situácii vysokých deficitov a rastúceho verejného dlhu, čo zvyšuje tlak na úrokové náklady. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Dávida Borovského by sa úrokové náklady mohli do roku 2029 zdvojnásobiť na 2,1 % HDP.
To by predstavovalo úroveň výdavkov na rodinnú politiku či obranu. V roku 2022 predstavoval pomer úrokových nákladov k HDP 1 %, no očakáva sa, že do roku 2029 sa tento pomer zvýši na 2,1 % HDP.
Zvýšenie rizikovej prirážky
RRZ odhaduje deficit za rok 2024 na úrovni 5,3 % HDP, pričom bez dodatočných opatrení zostane nad hranicou 5 % HDP. Hrubý dlh by mohol do konca roka 2029 dosiahnuť 70,9 % HDP. V období rokov 2015 – 2021 si Slovensko požičiavalo pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré sa po roku 2022 zvýšili nad 3 % ročne.
Japonská ratingová agentúra oznámkovala slovenskú ekonomiku. Ako sme v jej očiach dopadli?
Tento nárast bol dôsledkom vysokej inflácie a sprísnenia menovej politiky centrálnych bánk. Finančné trhy reagovali na zhoršenie slovenských verejných financií a geopolitickej situácie zvýšením rizikovej prirážky.
Čím je živený nepriaznivý vývoj?
Analytik rozpočtovej rady varuje, že bez konsolidácie verejných financií by úrokové náklady mohli na konci roku 2029 dosiahnuť 3,5 miliardy eur. V ambicióznom konsolidačnom scenári by sa úrokové náklady mohli znížiť na 1,8 % HDP.
Slovenský dlh stúpa do katastrofálnych výšin. Ako sa to odrazí na našich peňaženkách?
Nepriaznivý vývoj je živený neudržateľne vysokými deficitmi a novými európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré zvyšujú tlak na ozdravenie verejných financií. RRZ upozorňuje, že bez výraznejšieho ozdravenia sa náklady na obsluhu verejného dlhu budú navyšovať, čo môže mať reálne dôsledky na fungovanie štátu.
Návrat úrokových sadzieb do historicky štandardnejších úrovní znamená dodatočný tlak na rast úrokových nákladov, deficitov a konsolidáciu verejných financií.
