Podľa aktuálnych údajov Eurostatu slovenský deficit verejných financií bol v minulom roku štvrtý najväčší v Európskej únii, po Rumunsku, Poľsku a Francúzsku. Zatiaľ čo Rumunsko čelí problémom s umiestňovaním svojich dlhopisov na trhu, Slovensko má vyššie celkové verejné zadlženie, ktoré ku koncu minulého roka dosiahlo 59,3 % HDP.
V prvom štvrťroku tohto roka sa zadlženie zvýšilo nad 60 % HDP a s aprílovou aukciou dlhopisov sa blíži k 63 % HDP. Riziková prirážka Rumunska sa pri eurových emisiách pohybuje na úrovni až 400 bázických bodov, zatiaľ čo Slovenska je to „len“ okolo 100 bodov.
K lepšiemu výsledku hospodárenia štátu vlani prispeli predovšetkým lepší výber daní a vyššie nedaňové príjmy
Aktuálna prognóza Všeobecnej úverovej banky (VÚB) naznačuje, že verejné zadlženie by sa mohlo dostať pod 60 % HDP najskôr o sedem rokov, teda v roku 2032, pričom konsolidácia smerom k vyrovnanému hospodáreniu je plánovaná na rok 2033. Podľa analytika VÚB Michala Lehutu znižovanie deficitov komplikuje spomaľujúca sa ekonomika a obchodná vojna USA.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, konsolidácia bude náročnejšia
To podľa Lehutu môže ohroziť plnenie tohtoročného cieľa pre schodok na úrovni 4,7 % HDP, ako aj potrebný objem budúcoročnej konsolidácie, ktorá by podľa vlani schváleného trojročného plánu mala deficit znížiť na 3,7 %. Ako ďalej dodal, na jeseň navyše začnú platiť sankcie ústavnej dlhovej brzdy, ktoré vyžadujú predloženie rozpočtu s vyrovnanými príjmami a výdavkami, keďže horná hranica dlhovej brzdy je na úrovni 52 % HDP.
