Slovensko malo najrýchlejší ekonomický rast z regiónu V4, HDP vzrástol a ľudia znížili svoje výdavky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
HDP, ekonomický rast
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v prvom štvrťroku medziročne vzrástol o 0,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne o 0,2 %. Rast slovenskej ekonomiky podporili predovšetkým prebytok v zahraničnom obchode a rastúci investičný dopyt. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Vysoká inflácia spôsobila podľa úradu výraznejší rozdiel medzi hodnotou HDP v bežných a stálych cenách. V bežných cenách sa v prvom štvrťroku vytvoril HDP v objeme 27,7 miliardy eur.

Spotrebitelia znížili výdavky

To predstavovalo v porovnaní s prvým štvrťrokom 2022 nárast o 3,2 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 21,4 mld. eur.

Spotrebitelia pre pretrvávajúcu vysokú infláciu a minuté úspory podľa očakávaní znížili svoje výdavky. Ako ďalej uviedli analytici Národnej banky Slovenska, postupne klesajúce tržby maloobchodníkov svedčia o tom, že Slováci si v minulom roku uspokojili väčšinu svojich potrieb aj nad rámec bežných výdavkov.

Aktuálne už spotreba domácností pravdepodobne tlmila ekonomický rast,“ myslia si analytici centrálnej banky. Firmy po predzásobení sa koncom roka výrazne obmedzili dovozy v prvom štvrťroku, čo vyústilo do silného prebytku zahraničného obchodu a ekonomika tak nepoklesla.

Investície z európskych zdrojov

Ako pokračoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, odhadovaný rast pre rok 2023 na úrovni 1,5 % medziročne sa tak ukazuje ako realistický scenár. Kľúčovým pre celoročný výsledok však bude podľa neho zvyšok roka, najmä jeho druhá polovica. Vtedy analytici sporiteľne predpokladajú najvýraznejšiu akumuláciu investícií z európskych zdrojov.

Ich schopnosť absorpcie tak môže zásadne ovplyvniť rast v nasledujúcich kvartáloch, keďže ich vnímame ako hlavný zdroj rastu v tomto roku,“ doplnil Horňák.

Zároveň predpokladá, že pokles reálnych miezd a čerpanie úspor naráža na svoje limity, a preto by spotreba domácností mohla ostať naďalej pod tlakom. Rozbeh zahraničného dopytu analytici Slovenskej sporiteľne predpokladajú najmä v závere tohto roka, čo však bude silne závisieť od ekonomickej situácie u najvýznamnejších obchodných partnerov, najmä v Nemecku.

Hrozba recesie na Slovensku sa za súčasných okolností zdá ako uzavretá kapitola,“ dodal Horňák.

Energetická kríza a inflácia

Výhľad na najbližšie obdobie je pozitívny aj podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu. Firmy a spotrebitelia v prieskumoch reportujú vyššiu dôveru v hospodárstvo ako na prelome rokov. Energetická kríza by sa už nemusela podľa neho opakovať.

„Spotreba domácností však pri vysokej inflácii už naráža na strop rekordne nízkej miery úspor, čo by sa malo negatívne prejaviť aj na celkovej spotrebe domácností. Ekonomiku budú naďalej brzdiť aj vyššie úrokové sadzby,“ uviedol Lehuta.

V medzinárodnom porovnaní si Slovensko počas prvého štvrťroka podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša neviedlo zle.

Slovensko malo najrýchlejší rast z regiónu V4,“ poznamenal Gábriš. Česko sa v závere minulého roka ocitlo v technickej recesii a dostalo sa z nej až v úvode tohto roka.

Aj tak však pre porovnávaciu bázu skončilo s poklesom. Maďarsko je v recesii už tretí štvrťrok. Poľsko dosiahlo solídny medzikvartálny rast o 3,9 %, avšak medziročný výsledok bol iba stagnácia.

Rýchly odhad hrubého domáceho produktu úrad na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresní 6. júna.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marek GábrišMatej HorňákMichal Lehuta
Firmy a inštitúcie ČSOB bankaNBS Národná banka SlovenskaSlovenská sporiteľňaŠtatistický úrad SRVÚB