Aktualizované 6. septembra 11:02
Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka rástla 2-percentným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ), ktorý tak mierne, o 0,1 percentuálneho bodu, navýšil svoj rýchly odhad medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v druhom kvartáli z augusta tohto roka. Aj napriek tomu ide o kvartál s najslabším hospodárskym rastom od tretieho štvrťroku 2013.
„Kým na začiatku roka slovenská ekonomika ešte napredovala výrazným tempom, jej vývoj v druhom štvrťroku 2019 už ukázal spomalenie,“ konštatujú štatistici s tým, že dynamika rastu v stálych cenách oproti druhému kvartálu minulého roka spomalila až o 2,5 percentuálneho bodu. V prvom kvartáli pritom medziročný rast HDP dosiahol 3,7 %, za celý minulý rok rástlo hospodárstvo Slovenska dokonca tempom cez štyri percentá.
Pridaná hodnota stúpla o viac ako dve percentá
Z vyprodukovaného HDP pritom v druhom kvartáli tvorila pridaná hodnota objem 21,305 mld. eur a medziročne vzrástla o 2,3 %. Spomedzi desiatich sledovaných zoskupení ekonomických činností takmer všetky zaznamenali rast, z toho väčšina však na nižšej úrovni ako to bolo pred rokom.
Pridaná hodnota medziročne poklesla v odvetví priemyslu o 0,3 %, pričom ide dlhodobo o jednu z najvýznamnejšia zložiek HDP z hľadiska podielu. Pritom od začiatku minulého roka medziročné indexy priemyslu dosahovali rast od 0,6 % v prvom štvrťroku 2018 po hodnotu 4,9 % v štvrtom štvrťroku 2018. Ďalšia podielovo významná zložka HDP veľkoobchod, maloobchod a oprava motorových vozidiel v druhom štvrťroku vzrástla v stálych cenách o 1,5 %, kým v rovnakom období vlaňajška bol rast 4,5 %.
Ekonomiku čakajú horšie časy
Štruktúra rastu tak podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka potvrdila predpokladané dôvody spomalenie rastu ekonomiky v druhom štvrťroku, pod ktoré sa podpísal slabší externý dopyt i domáce faktory ako silný bázicky efekt pri investíciách zvýraznený opakujúcimi sa problémami pri verejných investíciách, či plánovaná odstávka výrobných zariadení v petrochemickom priemysle. „Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci zverejnená štruktúra rastu potvrdila, že okrem slabnúceho externého dopytu ich ovplyvnili aj niektoré dočasné domáce faktory, ako bázicky efekt pri súkromných investíciách, odstávka v petrochemickom priemysle, či problémy s výstavbou diaľnic, náš výhľad pre slovenskú ekonomiku pre tento rok zhoršujeme z 3 % na 2,6 % a pre budúci rok z 2,6 % na 2,3 %,“ uviedol.
Slovenskú ekonomiku tak po období silnejšieho ekonomického rastu podľa analytika zrejme čakajú horšie časy, na ktoré zdá sa nie je veľmi pripravená. „Zaostávajúce investície, ktoré v aktuálnom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku. Ekonomický rast sa navyše posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky,“ tvrdí Koršňák.
Slovensko pritom v posledných rokoch podľa neho zaostáva v transformácii ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti. „Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova prejedlo,“ dodal.
