Pri porovnaní nárastu hrubého dlhu patrí Slovensko ku krajinám s najvyšším nárastom, pri čistom dlhu sa Slovensko nachádza mierne pod priemerom.
Ako ďalej konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pri porovnaní nárastu deficitov Slovensko zažilo nárast o 1,2 % HDP menší ako bol priemer EÚ.
Slovensko je menej zadlžené
Dôvodom rozdielu v dlhových štatistikách je podľa rozpočtovej rady skutočnosť, že hrubý dlh nerozlišuje, že štát môže mať finančnú rezervu, ktorú ešte neminul. Tento údaj, teda zadlženie očistené o finančnú rezervu, poskytuje čistý dlh.
Slovensko si počas pandémie požičalo podľa rady až nezvyčajne veľa likvidných zdrojov, druhé najväčšie zvýšenie likvidity v EÚ.
Jednak pre nezvyčajne nízku úroveň likvidity na konci roku 2019 pri avizovanej snahe vykázať hrubý dlh pod sankčným pásmom dlhovej brzdy, ale aj ako prevenciu pre prípad väčších komplikácií v neistej pandemickej situácii.
„Samotná zmena dlhu však nemusí byť dobrým porovnávacím benchmarkom pre rôzne zadlžené krajiny. Pri rovnakom oživení ekonomiky totiž nominálny rast HDP automaticky viac znižuje dlh vyššie zadlženým krajinám, Slovensko je menej zadlžené,“ konštatuje rozpočtová rada.
Nižší nárast deficitu
Vplyv na zadlženie mal aj počiatočný stav verejných financií. „Pri predpandemickom prebytku, ktorý mali niektoré krajiny, by samozrejme trajektória dlhu bola bez pandémie iná, ako keď krajina vstúpila do krízy s deficitom,“ uviedla rada.
Preto vernejší obraz vývoja verejných financií počas pandémie poskytuje podľa nich porovnanie nárastov deficitov. A tento nárast radí Slovensko medzi krajiny so skôr nižším nárastom, teda 9,1 % HDP nárast deficitov na Slovensku vs. 10,3 % HDP v EÚ.