Slovensko zaznamenalo výrazný nárast čistého dlhu v posledných rokoch, pričom od marca 2020 do októbra 2023 sa dlh zvýšil o 16 miliárd eur za 44 mesiacov. Prognózy analytikov z Dáta bez pátosu naznačujú, že od novembra 2023 do decembra 2025 sa očakáva rovnaký nárast o 16 miliárd eur, avšak za kratšie obdobie 26 mesiacov.
Rast čistého dlhu za jednotlivé roky bol podľa analytikov z Dáta bez pátosu nasledovný: v roku 2020 o 5 miliárd eur, v roku 2021 o 4 miliardy eur, v roku 2022 o 3 miliardy eur a v roku 2023 a aj v roku 2024 o 7 miliárd eur. Odhady pre rok 2025 predpokladajú nárast tiež o 7 miliárd eur ročne.
Analytik potvrdil výpočty
Prvé dva mesiace roku 2020 a nárast o 1 miliardu eur ešte patrili vláde Petra Pellegriniho, zatiaľ čo posledné dva mesiace roku 2023 podľa analytikov z Dáta bez pátosu vďaka zrýchlenému míňaniu už patria vláde Roberta Fica.
Celkový nárast dlhu od roku 2010 do februára 2020 bol 16 miliárd eur, od februára 2020 do októbra 2023 ďalších 16 miliárd eur a od októbra 2023 do decembra 2025 sa očakáva rovnaký nárast.
Z hodnoty 25 miliárd eur z konca roka 2010 analytici z Dáta bez pátosu očakávajú, že dlh dosiahne 73 miliárd eur do konca roka 2025.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš tieto dáta v zásade potvrdil. Jeho kontrolné výpočty vychádzali z dát Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Malá výpovedná hodnota
„Samotné porovnanie však má v zásade iba veľmi malú výpovednú hodnotu, resp. ide o zjednodušené poukázanie na fakt, že sa zadlžovanie v ostatnom čase zrýchlilo. Môže však navádzať k nie úplne správnym záverom,“ povedal pre SITA Marián Kočiš.
Jedným z dôvodov podľa neho je napríklad inflácia. Päť miliárd malo v roku 2020 inú hodnotu než v roku 2025. „Práve v časovom horizonte porovnania sme boli svedkami výrazne zvýšenej miery inflácie,“ skonštatoval Kočiš.
Ďalším dôvodom sú úrokové náklady, resp. obsluha dlhu. V rokoch 2020 až 2023 sme platili na obsluhe dlhu, teda úroky, výrazne menej ako v rokoch 2024 až 2025. Obsluha dlhu sa počíta z hrubého dlhu, no zaťažuje čistý dlh. „Úroky generujú aj peniaze, ktoré sme si požičali medzi rokmi 2020 až 2023, pričom v roku 2020 si štát vytvoril relatívne veľkú likvidnú rezervu. Tu však treba tiež povedať, že sme si vtedy zväčša požičiavali za mimoriadne výhodných podmienok,“ pokračoval Kočiš.
A do tretice, nominálne vyjadrenie dlhu neposkytuje podľa jeho slov informáciu o závažnosti dlhu a rozsahu fiškálnej nerovnováhy, preto sa uprednostňuje relatívne vyjadrenie v % HDP.
Z tohto pohľadu vyzerá slovenské zadlženie nasledovne:
V dôsledku pandémie vzrástlo zadlženie Slovenska o približne 10 % HDP, vrátane hotovostnej rezervy, pričom sa Slovensko dostalo do pásma 58 – 60 %, kde je aj dnes. Zlepšenie v roku 2022/2023 možno podľa Kočiša pripísať práve inflácii, keď Slovensko vďaka nej a ekonomickému rastu mierne „vyrástlo z dlhu“.
Z pohľadu deficitu bol podľa neho veľmi priaznivý práve rok 2022, keď sa do rozpočtu preniesli už vyššie príjmy kvôli inflácií, ale ešte nie zvýšené výdavky, ktoré boli na vyššiu infláciu naviazané. „Tiež sme vtedy menej investovali,“ doplnil analytik.
Čo treba robiť?
V posledných minimálne piatich rokoch sa podľa Kočiša prikrývame výrazne väčšou perinou, na akú v skutočnosti máme. A to nie je rozumné, udržateľné či dokonca spravodlivé voči budúcim generáciám. „Skôr alebo neskôr narazíme na limity takéhoto prístupu. Čím to bude neskôr, tým budú potrebné opatrenia tvrdšie,“ myslí si analytik.
Pre zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je potrebné pokračovať v konsolidácií. Treba teda zosúladiť výdavky a príjmy, a to aj z ohľadom na meniacu sa demografickú situáciu. Starnutie populácie bude čoraz viac zaťažovať zdravotný či sociálny systém, a to pri čoraz nižšej základni obyvateľov, ktorá príjmy generuje.
Je najvyšší čas sústrediť sa podľa analytika aj na zvyšovanie efektivity štátu, či prehodnotenie sociálnych politík, ktoré si ako krajina, žiaľ, nemôžeme v tak štedrej miere dovoliť. „Prípadným škrtom miest v štátnej správe by mal predchádzať poctivý personálny audit, aby nedošlo k zhoršeniu poskytovaných služieb a funkcií štátu,“ pokračoval analytik.
Slovensku by tiež pomohlo, keby boli okrem konsolidačných opatrení predstavené aj opatrenia pre zvýšenie konkurencieschopnosti, či široko akceptovaná dlhodobá vízia pre Slovensko. Takéto opatrenia by podľa Kočiša prispeli k vyššej dôvere investorov, čo by na jednej strane pomohlo v ďalšom znížení rizikovej prirážky na našich dlhopisoch a zároveň by sme mohli v nejakom čase očakávať vyšší prílev priamych zahraničných investícií, čo podporí dlhodobý ekonomický rast, následne rast miezd aj spotrebu a v konečnom dôsledku príjmy štátu.
„Dlhodobé zotrvanie vysokého zadlženia okolo úrovne 60 % HDP znižuje aj náš potenciálny priestor na potrebné reakcie v prípade nepredvídaných udalostí, pričom vo svete zmien trendov v globalizácií a pnutiach na geopolitickej úrovni nemusí byť o také momenty núdza. Zhoršujúci stav verejných financií tak môže v rýchlo sa meniacom svete viesť ku stagnácii až úpadku, pretože budeme menej konkurencieschopní,“ uzavrel Kočiš.
