Aj v ďalších mesiacoch bude podľa analytikov náš export aj import medziročne rásť. Hodnota exportov sa v júli zvýšila medziročne o necelých 11 percent. Importy zaznamenali o niečo vyššiu mieru rastu, a to o 18,6 percenta medziročne.
Ako pre agentúru SITA povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, dosiahnuté percentá sú však výrazne ovplyvnené bázickým efektom z minulého roka, ktorý skresľuje výsledné hodnoty. Používa sa preto porovnanie voči úrovni z roka 2019, ktorú sme v prípade importov aj exportov prekročili.
Slovenské hospodárstvo by malo rásť aj naďalej, tempo však môže spomaliť tretia vlna koronavírusu
Obchodná bilancia bola v júli záporná. Jej schodok po štrnástich mesiacoch kladných hodnôt dosiahol 10,7 milióna eur.
„Deficit zahraničného obchodu je dôsledok pomalšieho rastu exportu v porovnaní s rýchlejšie rastúcimi importami. Tie sú podporené silnou domácou spotrebou, ale aj rastúcou cenou ropy. Na druhej strane export trpí nízkym nárastom vývozu strojov a zariadení, čo pravdepodobne súvisí s obmedzenou produkciou v slovenských automobilkách,“ povedal pre agentúru SITA analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Exportné problémy spôsobuje absencia materiálu
Pri výsledkoch za letné mesiace je však potrebné podľa Horňáka brať do úvahy celozávodné dovolenky, ktoré ovplyvňujú výkon firiem v tomto období.
V posledných mesiacoch slovenské priemyselné firmy bojujú aj s problémami v dodávateľských reťazcoch, čo ovplyvňuje ich schopnosť výroby, a teda aj exportnú výkonnosť s určitým oneskorením kvôli zásobám. Na saldo však vplýva podľa Horňáka aj výška importov, ktorú potlačila obmedzená spotreba a utlmená investičná činnosť počas pandémie.
„Či už investície alebo spotreba sa po zlepšení pandemickej situácie postupne oživujú a majú vplyv aj na objem importov. Postupný prechod od aktívneho salda bližšie k záporným hodnotám sme teda očakávali,“ povedal Horňák.
Zahraničný obchod môže ovplyvniť tretia vlna
Analytička 365.bank Jana Glasová, očakáva, že aj v ďalších mesiacoch bude náš export aj import medziročne rásť. Vplyv bázického efektu však už v letných mesiacoch postupne odznieva a tempá medziročného rastu už budú teda pomalšie.
Okrem toho, vývoj nášho zahraničného obchodu bude podľa nej v ďalších mesiacoch závisieť aj od toho, aký dopad bude mať tretia vlna pandémie na našu ekonomiku a ako sa na našej ekonomike podpíše súčasná materiálová kríza.
Zahraničný obchod sa vracia do predpandemického normálu, v dobrom aj v zlom (komentár)
Najväčším ťahúňom nášho exportu sú automobilky, ale nad ich vývojom v druhej polovici tohto roka visí otáznik. Globálna ekonomika totiž bojuje podľa Glasovej so surovinovou krízou.
„Materiálová kríza je spôsobná hlavne zabrzdením výroby počas krízy a pomalším rozbiehaním výroby po pandémii. To spôsobuje odstávky priemyselnej výroby v mnohých odvetviach, ochromuje medzinárodný obchod a tlačí nahor ceny nedostatkových materiálov či súčiastok,“ dodala Glasová.
