V poslednom čase sa veľa hovorí o prezamestnanosti v štáte a šetrení na úradníkoch. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) priestor na šetrenie v tejto oblasti určite existuje.
Pri hľadaní úspor vo verejnej správe však podľa analytikov treba myslieť na to, že pod ňu patria aj zamestnanci v prioritných oblastiach ako je školstvo a zdravotníctvo.
Nie sú to len úradnícke povolania
Náklady na mzdy a odvody približne 435-tisíc zamestnancov vo verejnom sektore podľa ÚHP vlani dosiahli takmer 11 miliárd eur. Na porovnanie, ide o vyššiu sumu, akú Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodky. Na penzie totiž v minulom roku smerovalo 8,3 miliardy eur.
Prijatie vyrovnaného hospodárenia štátu je pre členov tripartity neprijateľné, od novej vlády očakávajú úpravu podľa priorít
Najväčšia časť výdavkov na verejných zamestnancov, takmer tretina, ide na zamestnancov v školstve. Sú to mzdy a odvody učiteľov, vysokoškolských výskumníkov, ale aj kuchárok či ekonómok na školách. Ďalšiu veľkú skupinu výdavkov tvoria podľa ÚHP povolania, ktoré bežne nikto nekategorizuje ako úradnícke. Sú to policajti, vojaci, hasiči či sudcovia a štát stoja približne dve miliardy eur ročne.
Trochu menšou oblasťou s osobnými výdavkami 1,5 miliardy eur je zdravotníctvo, pod ktoré zaraďujeme najmä štátne a krajské nemocnice. Pod verejnú správu patria aj vedeckí a kultúrni pracovníci či štátne podniky ako železnice a RTVS.
Potenciál úspor aj pri samosprávach
Osobné náklady na 64-tisíc zamestnancov na ministerstvách a iných ústredných orgánoch spolu s podporným personálom dosahujú 1,7 miliardy eur. Ide o 16 percent z celkových osobných výdavkov vo verejnom sektore.
Patria sem zamestnanci všetkých okresných či daňových úradov a úradov práce naprieč Slovenskom, ale aj šoféri, vrátnici a zamestnanci podateľne.
„Zníženie ich počtu o 10 percent by teda štátu ušetrilo maximálne 170 miliónov eur. Ak by sa znižovali počty o 10 percent iba na centrálach ministerstiev, kde pracuje asi 13-tisíc ľudí, úspora by bola 50 miliónov eur z potrebných niekoľkých miliárd eur,“ upozorňuje ÚHP.
Rovnaký potenciál úspor je aj pri osobných výdavkoch samospráv, keďže tie sú tiež v celkovej výške 1,7 miliardy eur. „Potenciál je však iba teoretický, lebo zďaleka nejde iba o úradníkov. Výdavky sa delia medzi zamestnancov na obecných a mestských úradoch a ďalšie oblasti ako obecná polícia, technické služby, dopravné podniky, ale aj miestne múzeá, knižnice či športoviská. Sú však bez priameho dosahu štátu,“ tvrdia analytici ÚHP.
Ak počty podľa ÚHP zúžime len čisto na úradníkov, je zrejmé, že to na ozdravenie verejných financií nebude stačiť. „Tiež platí, že akékoľvek plošné škrty nie sú udržateľné a zamestnanosť sa po čase vráti na pôvodnú úroveň. Predchádzať by im preto mali audity,“ dodáva útvar.
