Nová reforma z dielne Ministerstva hospodárstva SR sľubuje podnikateľom konečne menej byrokracie po vzore západných krajín ako Veľká Británia, Nemecko či Rakúsko.
Nakoľko sa to však prejaví v praxi bude podľa podnikateľských združení závisieť od ochoty jednotlivých predkladateľov zákonov a úradníkov skutočne spolupracovať a neplniť si nové povinnosti len formálne.
Antibyrokratické balíčky sa neosvedčili
Ministerstvo hospodárstva sa doteraz snažilo zbytočné opatrenia odstraňovať skôr jednorazovo vo forme antibyrokratických balíčkov. To však nemalo podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska, trvalý účinok.
„Skúsenosť z minulosti nám ukazuje, že kým ministerstvo hospodárstva nachystá ďalší balíček, úradníci na iných ministerstvách a poslanci vymyslia viac nových povinností ako je počet tých zrušených,“ vysvetľuje Solík.
Slovenská živnostenská komora odporúča vláde zvoliť princíp „menej je viac“
Situáciu by preto mala zlepšiť reforma s nejasným názvom Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov, nazývaná aj ako antibyrokratický automat.
Ministerstvo ním v roku 2021 zavádza do praxe princíp „one-in one-out“. V roku 2022 chce ísť ešte ďalej, a to prostredníctvom rozšírenia o princíp „one-in two-out“.
Za jedno euro nákladov chce štát ušetriť dve
V praxi to bude znamenať, že v prípade, ak niekto predloží na rokovanie vlády alebo legislatívnej rady vlády materiál, ktorý by zvýšil náklady podnikateľského prostredia (IN), musí na druhej strane preukázateľne inde náklady znížiť (OUT).
Táto povinnosť sa bude týkať všetkých predpisov, ktoré sa budú schvaľovať od 1. júna 2021. Do konca tohto roka sa bude požadovať zníženie nákladov aspoň v rovnakej výške ako sa budú zvyšovať.
Súčasná pandémia poznačila aj splátkové spoločnosti
Od roku 2022 bude platiť, že za každé jedno euro záťaže bude musieť predkladateľ navrhnúť jej dvojnásobné zníženie. „Kľúčové tak nebude nahradiť kus za kus, ale vyčísliť hodnotu úspor, ktorá bude minimálne v rozsahu novej záťaže,“ dopĺňa hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková.
Kontrola bez priamych sankcií
Ministerstvo bude kontrolovať dodržiavanie tohto princípu prostredníctvom takzvaných virtuálnych účtov, ktoré bude pre každého predkladateľa opatrení spravovať.
Tieto účty budú verejne dostupné na webovom sídle ministerstva a bude na nich evidovaná suma novej aj zrušenej regulačnej záťaže v kompetencii jednotlivých rezortov.
Nálada slovenských firiem stagnuje na historickom minime
Účty budú aj obsahom každoročnej správy, prostredníctvom ktorej bude ministerstvo hospodárstva hodnotiť snahu znižovania byrokracie a nákladov.
V schválenom uznesení však nie sú stanovené konkrétne sankcie, ale iba možnosť ministerstva uložiť predkladateľom zákonov úlohy danú povinnosť splniť.
Zaťažujúce zákony to úplne nezastaví
Nepredpokladá sa preto, že by sa v praxi kvôli tomu prestali prijímať pre podnikateľov zaťažujúce zákony úplne. Podľa uznesenia vlády sa totiž táto reforma netýka napríklad regulácií, ktoré upravujú sadzbu daní, odvodov a ciel.
Podľa Miriam Bellušovej, generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu, si zákonodarca vie nájsť cestu aj prostredníctvom zákonov, ktoré sa príjmu v skrátenom legislatívnom konaní.
Hospodársky rast krajiny je dôležitý, ekonomika však klesá
Podobne to bude platiť aj pre zákony prijaté počas mimoriadnej situácie či núdzového stavu.
„To všetko sú cesty, ktorými sa do legislatívy dostávajú obvykle práve tie zaťažujúce riešenia, rôzne skratky a polovičné normy, ktoré vyvolávajú medzi podnikateľmi zmätočnosť, neistotu a náklady,“ upozorňuje Bellušová.
Aj keď Slovenský živnostenský zväz túto reformu víta, upozorňuje, že pre jej úspech bude potrebná hlavne dobrá vôľa a ústretový záujem zo strany štátnych úradov ako aj striktné dodržiavanie takto nastavených pravidiel.
Dôležité budú pravdivé údaje
Podobný postoj zaujal aj Solík, ktorý úspech reformy takisto odvádza od toho, ako budú nové pravidlá dodržiavať úradníci a predkladatelia zákonov v praxi.
„Zároveň bude dôležité poctivé počítanie nákladov, aby nový mechanizmus nefungoval iba formálne,“ pripomína prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
FEB bank nezískala povolenie NBS, centrálna banka upozorňuje na podvodné úvery
V minulosti sa totiž už stretol s prípadmi, kedy buď vyčíslenie nákladov chýbalo alebo bolo značne podhodnotené oproti realite.
Ako príklady uvádza príplatky za prácu, zavádzanie rekreačných poukazov či e-kasu. Dôležité preto budú ich poctivé výpočty a analýzy dopadov prijatých opatrení.
„K reálnemu zlepšeniu dôjde iba, ak úradníci pri predkladaní nových regulácií nebudú podhodnocovať ich náklady a naopak nadhodnocovať úspory rušených povinností,“ uzatvára Solík.
