Ľudia žijúci na Slovensku aktuálne sporia najmenej od roku 1995, teda odkedy sú dostupné dáta z takzvaných národných účtov.
Z disponibilných príjmov si priemerná domácnosť v závere vlaňajška po sezónnom očistení odložila len 3,6 percenta. A to do týchto úspor štatistici započítavajú aj odvody do druhého dôchodkového piliera, ktoré z celkových úspor aktuálne tvorili viac ako polovicu.
Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti. V celej eurozóne pritom miera úspor dosahuje viac ako trojnásobné úrovne. V tlačovej správe na to upozorňuje analytik VÚB Michal Lehuta.
Veľká recesia v roku 2009
Negatívny trend vidno na bankových vkladoch domácností na Slovensku, ktoré podľa databázy Národnej banky Slovenska z maxima 46,4 miliardy eur vlani v januári aktuálne, teda za február tohto roka, dosahujú už „len“ 46,0 miliardy.
Úspory domácností v EÚ stúpli prvýkrát po šiestich kvartáloch. Čo je dôvodom ich rastu?
„V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý rok za viac ako rok nie len, že o nič nenarástli, ale dokonca aj mierne poklesli,“ uviedol analytik VÚB. Bolo to podľa neho prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky.
Finančné účty
Na jednej strane rekordne nízka miera úspor podľa analytika pomáha ekonomike v jej ťažších časoch, keď domácností v hospodárstve po pandémii štedro míňajú, no na druhej si takto „prejedajú“ časť možnej spotreby z budúcnosti.
„Pri 15-percentnej inflácii a 10-percentnom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda klesla o 4,6 percenta a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku. Predpokladáme, že to bude pokles okolo 1,5 percenta,“ uviedol Lehuta.
Slováci majú na vkladných knižkách miliardu, najvyššia suma na jednej je 1,9 milióna eur
Takzvané finančné účty za záverečný štvrťrok vlaňajška ukázali, že v celkovom objeme aktív si slovenské domácnosti medzikvartálne o niečo polepšili, no v medziročnom porovnaní zaznamenali pokles o 2,2 miliardy eur, teda o 2,1 percenta.
„Stojí za tým spomínaný pokles objemov vkladov v bankách, ale aj pokles hodnoty zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch, či v životnom poistení. Teda aktív, ktoré doplatili na pokles cien akcií a dlhopisov na globálnych finančných trhoch,“ tvrdí analytik VÚB. Klesol tiež odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia.
