Viaceré banky už aktuálne pristúpili k zvýšenej tvorbe opravných položiek. Aj preto sa Národná banka Slovenska rozhodla znížiť bankám mieru proticyklického kapitálového vankúša. Zároveň je pripravená v prípade potreby pristúpiť k ďalšiemu zníženiu, pričom sledovať bude najmä vývoj nákladov na kreditné riziko.
„Z pohľadu oživenia domácej ekonomiky je tiež dôležité, aby kapitálová požiadavka nebola obmedzením pri poskytovaní úverov. Nevyhnutnou podmienkou ďalšieho znižovania miery proticyklického kapitálového vankúša je zachovanie konzervatívnej dividendovej politiky v bankovom sektore,“ skonštatovala centrálna banka. Zároveň uviedla, že nepredpokladá potrebu zvýšenia vankúša minimálne do konca júla 2021.
Opravné položky výrazne stúpli
Opravné položky banky tvoria v prípade možných očakávaných úverových strát. Rast zlyhaných úverov teda pre banky znamená, že musia vytvárať vyššie opravné položky. V porovnaní s rokmi 2018 a 2019, keď bankový sektor k máju vytvoril podľa Národnej banky Slovenska opravné položky za 59 mil. eur, resp. 46 mil. eur, v máji 2020 presiahla ich čistá tvorba 146 mil. eur.
Banková rada Národnej banky Slovenska sa tak na svojom zasadnutí 14. júla rozhodla znížiť mieru proticyklického kapitálového vankúša na úroveň jedného percenta s účinnosťou od 1. augusta. Hlavným cieľom tohto rozhodnutia je umožniť bankám použitie kapitálového vankúša v súvislosti so zvýšenou tvorbou opravných položiek a zabezpečiť dostatok voľného kapitálu potrebného na financovanie rastu úverov.
Centrálna banka pri rozhodnutiach o znížení úrovne proticyklického kapitálového vankúša kladie osobitnú pozornosť na vývoj opravných položiek, ako aj na potenciál ich rastu. Kľúčovým princípom ostáva, aby kapitálová požiadavka nebola obmedzením pri poskytovaní úverov. Aktuálne zníženie presahuje objem doteraz vytvorených opravných položiek tvorených nad rámec bežného obdobia, čím národná banka chce vytvoriť dostatočný priestor pre možnosť ich ďalšej tvorby v prípade potreby, čo poskytne bankám aj dostatočné podmienky pre zachovanie úverovania v ekonomike.
Riziko odlevu kapitálu
Vzhľadom na pretrvávajúce riziká v oblasti vývoja kreditných strát a neistotu ohľadom ich ďalšieho vývoja po vypršaní moratória na odklad splátok, považuje centrálna banka mieru aktuálneho zníženia proticyklického kapitálového vankúša za adekvátnu. Zároveň považuje za dôležité ponechanie priestoru aj na ďalšie obdobie. Keďže miera zlyhávania úverov v ďalšom období je neistá, národná banka volí obozretný prístup pri znižovaní kapitálovej požiadavky. Osobitným dôvodom, prečo neznížila mieru proticyklického kapitálového vankúša výraznejšie, je pretrvávajúce riziko odlevu kapitálu z domácich bánk.
Najprv sa postupne zvyšoval tzv. proticyklický kapitálový vankúš. Pôvodne bola jeho miera na úrovni 1,25 %, od augusta 2019 sa zvýšila na 1,5 % a od augusta tohto roka sa mala zvýšiť na rovné dve percentá. Koncom apríla však centrálna banka rozhodla ponechať mieru vankúša na úrovni 1,5 % a aktuálne rozhodla o znížení miery na rovné jedno percento.
Nástroj zaviedli už dávnejšie
Proticyklický kapitálový vankúš je prudenciálnym nástrojom, ktorý sa zaviedol v dohode Bazilej III na odvrátenie účinkov hospodárskeho cyklu na úverovú činnosť bánk. V čase prosperity, keď dochádza k vysokému úverovému rastu, sa na jeho základe od bánk vyžaduje, aby mali dodatočný kapitál. V prípade, že sa hospodársky cyklus otočí a hospodárska činnosť spomalí, alebo dokonca zaznamená pokles, sa tento vankúš môže uvoľniť, čím sa banke umožní naďalej úverovať reálnu ekonomiku.
