Vláda otvorene hovorí o širokom očakávanom navýšení daňových príjmov a obmedzení ekonomickej rentability podnikateľského prostredia.
V záujme nutnosti konsolidačných opatrení je však podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka nutné pozerať sa na obe strany. Teda aj na výdavky, ktoré sú u nás podľa jeho slov hlavným dôvodom súčasnej neudržateľnej trajektórie verejného dlhu.
„Neznamená to však, že tieto opatrenia neexistujú. Naopak, je ich hneď niekoľko, no sú politicky citlivejšie, ako zvyšovanie príjmov,“ skonštatoval analytik.
Aký cieľ chceme dosiahnuť?
Z pohľadu výdavkov podľa neho veľmi záleží na tom, aký cieľ chceme dosiahnuť. Chceme pro-forma splniť nutné opatrenia pre vykázanie „akceptovateľných“ pomerových ukazovateľov hranice zadlženosti, alebo chceme skutočne zmeniť trajektóriu vládneho dlhu smerom k dlhodobej udržateľnosti?
Vláda aj napriek novým daniam prehlbuje zadlžovanie, riešením je podľa odborníkov šetrenie
Ak je odpoveď bližšia druhému cieľu, čo by tak malo byť, rozpočet na budúci rok by čisto na výdavkovej strane mal byť podľa Boháčka zoštíhlený aspoň o 1,6 mld. eur, alebo teda približne 1,2 % HDP, a to za predpokladu ak by sa zvýšili príjmy o minimálne 1,2 mld. eur. Ak by sa to na strane príjmov naplniť nepodarilo, potreba výdavkovej konsolidácie by bola priamoúmerne vyššia.
Oblasti pre zníženie vládnych výdavkov
Oblastí, v ktorých by vláda mohla znížiť svoje výdavky, je viacero. Najvýraznejší priestor je podľa Boháčka v sociálnych a podporných oblastiach, ale aj v štátnej správe. Menovite sú to opatrenia ako zrušenie 13. dôchodku, rodičovského dôchodku, úpravy dĺžky trvania vyšších prídavkov na dieťa, alebo obmedzenie všeobecných neadresných sociálnych dávok.
Európska komisia zatiaľ nezverejnila minimálnu hodnotu priemernej ročnej konsolidácie, aký možný scenár čaká Slovensko?
Zdroje úspor sú podľa Boháčka aj vo verejnej správe, ako obmedzenie prezamestnanosti samospráv, alebo dočasné obmedzenie, resp. zmena automatickej valorizácie miezd v štátnych službách. Taktiež by vláda nemala podľa analytika uvažovať o dotačných schémach pre kompenzácie cien energií, alebo o dotovaní pomoci na kompenzáciu vyšších úrokových sadzieb hypoték.
„Pri súčasnom vývoji na trhu komodít, očakávanej trajektórii úrokových sadzieb ECB a známych dopadových prepočtoch relevantných inštitúcií ohľadom vplyvu na dlžníkov už v diskusii k novému rozpočtu nemajú miesto,“ hovorí analytik.
Alternatívne zdroje príjmov obyvateľov
Samozrejme, každé z opatrení postihne určitú skupinu ľudí, ktorá to pocíti na poklese príjmu. Ak by žiadna skupina obyvateľov nepocítila následky, nemôžeme podľa Boháčka hovoriť o konsolidácii. Práve preto vníma ako primárny cieľ úspor opatrenia, ktoré ponechajú ľuďom iné možnosti, ako si nahradiť výpadok príjmov.
Inflácia na Slovensku dosiahla tri percentá, podľa analytika by však mala onedlho klesnúť
„Ak napríklad skrátime dĺžku trvania poberania vyšších prídavkov na dieťa, síce nepodporíme mladé rodiny, ale na druhej strane majú stále možnosť zabezpečiť si alternatívny zdroj príjmu skorším opätovným zapojením sa do pracovného procesu. Ak valorizujeme dôchodky, tak 13. dôchodok by nemal byť automatickou dávkou, samozrejme, ak by sa ekonomike darilo a náš dlh by bol povedzme okolo 40 % HDP, prečo nie, priestor by tu bol. Dnes sa však síce ekonomike darí, no naša budúca výkonnosť je ohrozená práve negatívne nastaveným výhľadom na potrebu náhleho a drastickejšieho šetrenia. A to by sme o 3-4 roky pocítili všetci a hrozil by nám scenár Grécka,“ hovorí Boháček.
Pozitívny začiatok úsporného úsilia
Ak by sme si zobrali štyri navrhované opatrenia, teda zrušenie 13. a rodičovských dôchodkov, úprava prídavkov na dieťa, zmena automatickej valorizácie miezd v štátnych službách, dosiahnutá úspora by bola podľa analytika približne 1,3 mld. eur ročne.
„To by bol veľmi pozitívny začiatok úsporného úsilia a vyslalo by to taktiež pozitívny signál aj pre Európsku úniu, ktorá u nás realizuje procedúru nadmerného dlhu,“ poznamenal Boháček.
